Tatranské vrcholy

 Vysoké Tatry - Tri Studničky - Kôprová - Nefcerka - hrebeň Hrubô - Furkotská dolina - Štrbské pleso = 13,5 hod Je 4:30 a potom ako sme jedno auto zaparkovali na Štrbskom plese vyrážame od druhého z parkoviska na Troch Studničkách. Marcel to nadnes vypočítal na 15 hodín. Ak pôjde všetko hladko tak ako má... Pri nástupe nehľadáme cestu. Dnes idem s parťákom, ktorý to tu už dobre pozná... Nástup na hrebeň nám aj tak trvá cez tri hodiny. Marcel vybral Zadnú Garajovu vežu ako miesto, kde začneme na hrebeni. Na nej už raz pri prieskume hrebeňa bol. Podarilo

 Hrebeň po ktorom kráčali Pochylý, Plulík či Sabovčík začína alebo končí v Kopskom sedle. Hrebeňovka na Jahňací štít síce nie je ťažká lezecká túra, ten impozantný hrebeň ktorý doslova bije do očí už od Bieleho plesa zato ponúka nádherné výhľady na obidve strany Tatier. V prvom diely horolezeckého sprievodcu od Arna Puškáša sa dočítate, že postup hrebeňom je za II. Opis je skromný, variánt je viacero, obaja sme tu boli už viackrát. Nebudem sa snažiť o presný opis trasy. Na jej zvládnutie je potrebné mať skúsenosti z pohybu mimo chodníkov

V prvej polovici októbra to v Tatrách vôbec nevyzeralo na to, že nejaké babie leto vôbec príde. No termín Sherpa Rallye sa neúprosne blížil a bolo treba nejakú vynášku pred pretekmi urobiť. Tak sa napokon v sobotu poobede so 60 kg na chrbte vydávam na Chatu pod Rysmi. Počasie na vynášku tak akurát – pod mrakom, slabý vietor a poloprázdna dolina. Idem si tak ako vždy – veľa krátkych štandov, míňam prvú skratku pri Wachterke a po rozbitom chodníku popri Žabích plesách sa dostávam pod vodopád do druhej skratky. Zmena počasia na reťaziach znásobí s�

Nie je veľa turisticky dostupných štítov tatranských zo slovenskej strany hraníc. Keď si odmyslíme Lomničák, Solisko (lanovkami) a Gerlach (s vodcom), ešte menej - zo šesť? Jahňací je podobne ako Kriváň atraktívnejší tým, že je na konci hrebeňa a ponúka pohľady aj na „iný svet“ - v tomto prípade na vápencové Belianky a široké podhorie. Vzal som ho útokom z Lomnice, zo stanice – smerovníky hovorili približne o 5,5 hodinách, takže sa to dá zmáknuť ako „celodenka“ aj bez auta, parkujúceho nad Matliarmi pri ceste. Do Tatier síce nechodím rád (na

 Chata pri Zelenom plese 14.06.2015 Brnčalka 10:10 - Malý Kežmarský štít 11:49 - Brnčalka 12:47, výstup 1h 39min, zostup 58min = spolu celé kolečko 2h:37min- časy sú hrubé vrátane všetkých potrebných prestávok na fotenie, prezúvanie a hľadanie správnej cesty   Už na rovinke prístupovej cesty ku chate sa vynorí úžasný pohľad na najmajestátnejšiu stenu v Tatrách. Táto stena je z pravej strany ohraničená výrazným hrebeňom (rebrom), ktoré vyrastá dole pri ústí Medenej kotliny a ako podľa pravítka si to mieri až na vrchol. Prvovýstup urobil Alfr�

 Starý Smokovec - Téryho chata - Pfinova kopa - Malý Ľadový - Ľadový štít - Ľadový kôň - Téryho chata - Starý Smokovec Meraný úsek: Térynka - Ľadové štíty - Térynka = 1h:23min  Medzičasy: Térynka - Malý Ľadový = 43min., Malý Ľadový - Ľadový štít = 10min., Ľadový štít - Térynka = 30min.         Po kopcoch sa behalo odjakživa, vynechám filozofické úvahy, dnes len pár slov. Tatry mám rád, či už na dlhej pohodovej túre, pri lezení, pri skialpe... jednoducho pri všetkých možných aktivitách. Zabehám si tiež veľmi r�

 Západná stena Lomnického štítu (2632) priťahovala horolezcov od samého počiatku lezenia v Tatrách. Nie je sa čomu čudovať, veď táto stena patrí k tomu najkrajšiemu čo môžu Tatry lezcovi ponúknuť. V čase lezeckého objavovania Tatier sa medzi prevážne Poľskými horolezcami vyvinulo niečo ako súťaž, kto spraví prvý cestu v ktorej stene. Ak už v stene cesta spravená bola tak bola výzva spraviť v nej cestu novú, svoju vlastnú. Opakovanie výstupov nebolo zaujímavé. Treba povedať, že podmienky nato vtedy boli. V histórii lezenia v Západnej Lomnici sa p

Spomenúť si na niečo, čo bolo pred pár dňami, nie je žiadne umenie, ale spomienky spred 50 rokov znova oživiť nie je ľahké. Ale stojí to za pokus, lebo ide o už legendárny výstup na Kežmarský štít vtedy slávnou cestou, zvanou Weberovka. Vlado Tatarka, môj partner, to vymyslel, lebo chcel testovať našu formu pred odchodom na veľké steny v Julských Dolomitoch a v Bulharsku v Rile.   Mali sme vyhľadaných viacero stien na testovanie ako Hokejku na Lomničáku, Galériu Ganku, Žltú stenu, Baranie rohy. Nešli sme autom (vtedy sme mali Fiat 850), lebo sme chceli

  Vysoké Tatry - Veľká Studená dolina - Javorový štít Vo Vysokých Tatrách si nájde každý druh lezca niečo pre seba. Táto cesta vylezená kedysi dvojicou Šuňa/Kelle ponúka presne to, čo hľadajú začiatočníci. Jednoduchá orientácia v stene (pilier), primeraná obtiažnosť IV-V, a pokiaľ možno bezproblémové odistenie.  Cesta dostala v nedávnej dobe práve kvalitné odistenie - štandy + postupové istenie tam, kde ho treba. A tak sa dnes môžete vydať do Tatier, zaliezť si naozaj bez veľkého stresu. Samozrejme je potrebné mať so sebou aj vlastné veci na

Babie leto v Tatrách. Hore je teplejšie ako dole. Vo Veľkej Studenej je ráno tieň a chlad. Pri kráčaní do kopca s batohom plným lezeckého výstroja to nevadí. V Bufete sa rozhodujeme kam ďalej. Obloha je modrá. Bolo by škoda ostať dole na Streleckej veži. Odbočujeme z chodníka doprava smer Strelecké polia. Nad nimi už na nás čaká Široká veža.   Matúš odmieta ísť Motyku. Tú išiel nedávno, vraj to bolo moc ľahké. To by nám ostatným nevadilo, ale smerujeme inam. Matúš má už pre nás vybratú inú cestu: Čerešňový pilier V+.   Počasie je ideáln

Bradavica leží v hrebeni ktorý vybieha z Východnej Vysokej a končí Slavkovským štítom. Z východu tento hrebeň ohraničuje Veľká Studená dolina zo západu masív Bradavice ohraničuje Velická dolina. Z vrcholu Bradavice vybieha na juh ešte hrebeň nazývaný Velické Granáty. Vrchol Bradavice je tak trochu v tieni populárnejších tatranských štítov, hlavne hneď oproti ležiaceho Gerlachu. "Výstup na Bradavicu je pre mňa najkrajším tatranským výstupom!" povedal mi raz jeden kamarát a tatranský znalec. Odvtedy sa mi na ňu podarilo vystúpiť dvoma cesta

Nikdy som tam nebola a vždy som chcela. Niečo som už videla a čítala v knihe od Erika Baláža o jeho medveďoch a o divočine v Kôprovej a Tichej doline. Zaujalo ma toto územie, kde sa Tatry zo Západných stávajú Vysokými a zároveň sa tu o ne delíme s poľskými susedmi. Pozvánka na exkurziu prišla nečakane minulú sobotu. Zo stanice v Ružomberku vyrážame čosi pred druhou po obede. Čas na túru nezvyčajný, teploty vonku neopísateľné, číslo 36 hovorí za všetko. Každopádne, bude to zaujímavé. O tom, že tento trek je logisticky veľmi dobre zabezpečený,

Južná stena Volej veže (Volovky) je známa svojími krásnymi žulovými platňami. Lezecké cesty rôznej obtiažnosti sa tu preto tešia veľkej obľúbenosti medzi lezcami. Každý si príde na tejto slnkom vyhriatej skale na svoje. Netreba sa mi veľmi zamýšľať nad tým, kde som v Tatrách liezol najčastejšie... aj to o niečom svedčí. Len pozor na frekventované víkendy v peknom počasí. Stalo sa nám aj to, že nás pri lezení Stanislawskeho prezlaňovala česká dvojka. Samozrejme spolu s nimi išla dole spŕška kameňov.     Na obľúbenosti tejto steny v posledn

Medzi masívom Vysokej a hrebeňom Bášt, ktorému kraľuje Satan, sa vypína horský hrebeň, ktorý je tak trochu v tieni okolostojacich štítov. V tieni ani nie tak svojou polohou, ani nie výškou, ale skôr v tieni záujmu vrcholovchtivých horalov.  Bola to až nádherná jeseň 2011 (vraj najsuchšia za posledných 100 rokov), ktorá nám ponúkla šancu zistiť krásu a hlavne hodnotu tohto nádherného hrebeňa. Najväčšie plus tejto veľmi členitej, rozmanitej túry po hrebeni Kôpok a pomedzi Popradské vežičky totiž vidím práve v tom, že všetky tie tatranské vrcholy

“Dvaja horolezci visia v zvislej stene. Sú v bezvýchodiskovej situácii. Sú stratení, nepomôže im ani modliť sa. Prší ako z krhle, hromy bijú, blesky križujú nebo. Síl im viditeľne ubúda. Vôľa na prežitie klesá. Ich život visí len na vlásku. Nemilosrdná a krvilačná Hora čaká na svoje obete. Nechá človiečikov ešte nejaký čas potrápiť sa, potom ich zhltne. Ich tela rozdrví svojimi ostrými žulovými zubmi, pochutná si na šťavnatej človečine a nakoniec vypľuje ich nestráviteľné kosti”. Tak nejako by mohol začínať banálny horolezecký krv�