2x Skialpový Javorák

Veľmi sa mi páči stránka Vetroplacha a články, ktoré tu zverejňujete. Hlavne články od Jana Banka obohacujú nás mladých o veľa informácií, ku ktorým by sme sa inak nedostali. Ďakujem a rád by som sa s vami aj ja podelil o niekoľko zážitkov z posledných skialpových túr na Javorovom štíte.

Ďalšie dni opäť prichádza sneženie a tak čakám čo sa bude diať. Lavína na Chopku, vo Francúzskej mulde a na Svišťovom štíte ma však odrádzajú. Až tretí deň po snežení patrí prechádzke do Malého Závratu a krásna jarná lyžovačka s ešte krajšou a pekne vysneženou líniou v JZ stene ma nenechávajú pokojným.

Centrálny žľab v JZ stene Javoráku zlyžoval prvýkrát Vlado Tatarka v roku 1986. Vlada si pamätám ešte ako malý chlapec, keď som sa motal okolo horskej v Smokovci. O lezení a lyžovaní som vtedy netušil skoro nič. Vedel som akurát, kde je Priečne sedlo a osemtisícovka Manaslu, na ktorej Vlado spolu s mojím otcom a ďalšími záchranármi pôsobil. Až dnes si však  uvedomujem, aké nádherne veci tu po sebe Vlado zanechal. Extrémne lyžiarske zjazdy, krásne a ťažké lezecké cesty, hodnotené prechody a reťazovky. A všetko vďaka tomu, že miloval hory a hľadal v nich svoje šťastie. Práve jeho zjazd v JZ stene sa chystám zajtra zopakovať. Dnes to už samozrejme nie je žiadny extrém, no aj tak do žľabu hľadím s rešpektom. V momente mením zajtrajší plán a namiesto učenia sa na skúšku z humánky volím Javorák....

Ráno vyrážam už o piatej a idem ako o preteky. Bojím sa že poobede to bude lavinózne. Naliezam do žľabu odspodu, aby som si overil situáciu. Podmienky sú perfektné. Celý žľab vybieham na predných hrotoch mačiek a uisťujem sa tak, že zvýšené lavínové nebezpečenstvo z predošlých dní nehrozí. Pravú stranu žľabu ohraničuje krásny, klasický Kelleho pilier a ešte viac doprava sa tiahne stena, v ktorej vedú významné cesty od legiend ako Hauschke, Páleníček, či známy Žltý kút od dvojice Adam - Tatarka. Čoskoro si už vychutnávam výhľad na dlhočizné, takmer 1000-metrové piliere Slavkovského štítu , ktoré sme si koncom decembra a začiatkom januára stihli spolu s Katkou vyliezť. Ďalej Bradavica, Kupola, za nimi obielený Gerlach, či Ľadové štíty na druhej strane. S ranným nástupom som to trochu prehnal a tak dve hodiny čakám na vrchole, kým to zmäkne. Prichádza Poliak, ktorý ide lyžovať plató a tak sa chvíľu rozprávame. Začína pofukovať a vraj lepšie to už dnes nebude. Lúčim sa a vychutnávam si prvé oblúky. Na vrchu to celkom ide, svah maximálne do 40 stupňov, dole sa však pritvrdzuje a najstrmší úsek má 55 stupňov. Navyše sa to ešte nestihlo ideálne nahriať, teda musím dávať pozor pri každom skoku. O chvíľu už zapúšťam dlhé oblúky v Generále, no a zvyšok už poznáte....

Maroš Červienka