Tatranské vrcholy

Veľký Mengusovský štít 2431m. sa nachádza v závere Mengusovskej doliny nad Hincovým plesom a spolu so svojími bratmi Prostredným a Východným Mengusovským štítom tvoria časť hlavného hrebeňa Vysokých Tatier. Prvovýstup na Veľký Mengusovský štít spravil 28. júna 1877 Poliak Ludwik Chalubinski s dvomi horskými vodcami, ktorí boli výborní znalci Tatier. Vystúpili z Poľska od Morského oka do Hincovho sedla a keďže priamo po hrebeni neprešli a tak traverzovali na strane nad Hincovým plesom až kým ich to po rímsach a rampách nepustilo až na vrchol. Veľmi p

Tatranský Ganek (2461 m) je jedným z tých významnejších tatranských vrcholov. Kedysi bol môžno populárnejší, hlavne medzi horolezcami, ale o to je to teraz vďačnejší tajný tip. Meno Ganek medzi lezcami spopularizovala hlavne známa Galéria Ganku, ktorá je z lezeckého hľadiska jednou z najvýznamnejších tatranských stien s množstvom ťažkých ciest. Rovnaký rešpekt si medzi lezcami vyslúžila SV stena Ganku, spadajúca prudko do Kačacej doliny. Liezť na Ganek sa dá aj zo západu z Rumanovej dolinky, odtiaľto je známa napríklad cesta Puškášovým pilierom ob

Prostredný hrot (2440m.) je jedným z výrazných vrcholov Vysokých Tatier. Napriek svojej kráse, zaujímavým možnostiam výstupov a ozaj päthviezdičkovému výhľadu nepatrí medzi tie najviac navštevované. Najľahšia výstupová trasa na vrchol vedie Stillovým žlabom z Malej Studenej doliny. Žlab nesie meno po jednom z priekopníkov objavovania Vysokých Tatier horskom vodcovi z Novej Lesnej Jánovi Stillovi (1805 -1890) Aj keď samotný výstup nie je lezecká túra ale skôr také náročnejšie VHT tak hneď na začiatku žlabu čaká na záujemcov o tento krásny vrchol k

Hlinská veža sa nachádza v závere Mlynickej doliny. Je pomerne výrazným vrcholom v hrebeni medzi Štrbským štítom a Capiou vežou. Z chodníka odbočujeme vpravo rovnako ako pri výstupe na Štrbský štít JV žlabom. Miestami po suti, miestami ledva badateľným chodníčkom vystúpime na morénu Vyšných kozích plies. Teda ehm tie plesá už nie sa... Pozorujúc zaujímavý prírodný úkaz - vyschnuté pleso prechádzame po jeho dne a smerujeme k nášmu cieľu...    Najprv obrovské kamene, neskôr pohyblivá suť, náznaky chodníčka žiadne a aj mužíci už nič moc. To

Štrbský štít sa nachádza v závere Mlynickej doliny v hrebeni medzi Hlinskou vežou a Hrubým vrchom. Pri výstupe Mlynickou dolinou od Štrbského plesa ho máte takmer neustále na očiach a vytvára dominantu doliny sprava ohraničenej Sataním a zľava Soliskovým hrebeňom. Výstup na tento dominantný kopec je obľúbený v lete rovnako ako i v zime. Najľahšia výstupová trasa vedie od Capieho plesa západným svahom. Vystúpiť na Štrbský štít sa dá ale stále pomerne jednoducho aj JV žľabom z takzvaného Mlynického kotla ktorý vytvára záver doliny pod Hlinskou vežo

          Drsné tatranské počasie pokračuje. Našťastie dnes už nesnežilo, iba pršalo. Ráno to však vyzeralo celkom optimisticky a tak sme zvolili núdzový plán. Ihla v Ostrve štýlom bike&hike. Parkujeme ešte pri hlavnej ceste pod Štrbským plesom, tu vyložíme bajky a po príjemnom asfalte vyšliapeme na Popradské pleso aj bez tretier. Na Majlátovej chate cez obed masaker. Odkladáme bajky a vydávame sa k nášmu cieľu. Ihla v Ostrve určite nie je cieľ do pekného slnečného dňa. Na také máme kopec iných plánov. Sprievodca udáva: normálkou 2 a tak sa

V Tatrách vždy začínam od nuly. Bez ohľadu na počet dní, ktoré som v nich strávil, je to stále málo na akýkoľvek pocit sebaistoty na nástupe. Znova a znova školáčik, prichádzajúci v očakávaní so zmyslami dokorán... Tatry sú rafinovane členité a neskutočne komprimované. Časom síce absorbujete ich základnú štruktúru, ale nikdy ich neobsiahnete úplne a vždy vás budú nanovo prekvapovať. Detailami, ktoré vám deň predtým ušli, pretože ste si ich v záplave iných vnemov nevšimli, alebo jednoducho preto, že tam neboli, lebo ich v noci vytvoril vietor zo

Krásny októbrový deň. Ráno na Brnči sa neponáhľam, telo ešte nie je zregenerované po Javorníckej stovke a tak len závistlivo večer predtým počúvam Jančiho plány a tie moje sa snažím skresať tak aby som si moc nepoškodil vysušené chrupavky. Vyrážam o jedenástej zahriaty rozcvičkou s vysávačom a metlou :) Prvý cieľ je Kozí štít. Počasie ako má byť. Absolutly NO stress. Výhľady zajebistie. Belánky ako na dlani. Nasvietené zo správneho uhla. Pokračujem hrebeňom smer Jahňací. Kedysi dávno cca 25 rokov nazád som tu testoval moje prvé lezečky. Prich

 Babie leto 2018. Dátum neprezradím. S Marcelom sa v Tatrách nikdy nenudím. Podľa jednej knižky od Ivana Bohuša: Názvoslovie Vysokých Tatier zbiera vrcholy. Všetky vrcholy. Aj vežičky. Stačí keď má meno. Už ich má vyše 600. A tentoraz to nebola jedna veža ale sedem... Popradských Mníchov sa to volá. Na Popradskom plese stretávame horského vodcu Janka mieriacieho na Žabáka. Keď mu na otázku kam mierime ukážeme prstom na stenu len precedí pomedzi zuby: Dobrodružstvo! Odbočíme z chodníka na prť v kosovke. Následuje výstup žľabom do sedielka. Odtiaľ �

 Vysoké Tatry 27.09.2019 Fotky z nedávnych dní ktoré som videl na internete hlásili čestvý sneh na hrebeni. Na Ľadový štít sa vystupovalo v mačkách. Čerstvý septembrový sneh sa topí ale rýchlo a tak som si prvý možný deň len tak vybehol pozrieť sa ako to aktuálne vyzerá. Po Téryho chatu som predbehoval množstvo ľudí, tatranská klasika už nielen letných ale aj pekných jesenných dní. Z chaty som sa rozhodol vybehnúť najprv na Širokú vežu cez Priečne sedlo. Do Priečneho už ľudí výrazne ubudlo, z neho pokračujem bez zastávky rovno hore na Širokú

 Chata pri Zelenom plese (1554m.) - Čierny štít (2429m.) Neskorá jeseň 2018. Konečne po rokoch poriadne Babie leto v Tatrách. Podarí sa nám ešte z neho niečo utrhnúť. Aby sme si to poistili dáme chatu. Ráno vyrážame z nej s cieľom dať niečo kde sme ešte spolu neboli. V tieni a chlade stúpame ku Flaške. V týchto miestach zasvieti až koncom zimy. Po pravej strane Flašky stúpame hore dôverne známou výstupovou trasou do Veľkej Zmrzlej doliny. Kedysi tu bolo reťazí viac ale to dnes vôbec nevadí. Vo Veľkej Zmrzlej stúpame hore na výraznú plošinu. Tu sa naš

Poľské Tatry - Gasienicova dolina - chata Murovanec - Svinica 2301m. Pre Poliakov, ktorí majú na svojej strane len menšiu časť Tatier, je hraničný kopec Svinica veľmi dôležitým vrcholom. Jej severné steny boli od počiatkov horolezectva vyhľadávaným terénom pre lezcov. Pre turistov je zase výzva vystúpiť na tento krásny vyhliadkový vrchol po jednej z dvoch turistických trás. Obe vedú z poľskej strany, a aj preto je tento kopec pre Slovákov trochu bokom od centra pozornosti. Najznámejšia trasa poľských Tatier Orlia Prť sa dá v podstate predĺžiť, ak sa na

Pred pár rokmi som na Vetromagu hľadal inšpiráciu na zimné skialpové dobrodružstvá v Tatrách, snažil sa pravidelne posúvať aktuálne podmienky zo zaujímavých prechodov a strmých zjazdov ostatným čitateľom. Posledné dva roky stíham akurát dodať info k festivalu Snehová vločka a report z jedného výletu. Tu je za rok 2019. Nie je tajomstvom, že marec je väčšinou ideálnym mesiacom na náročnejšie skialpové podnikanie v Tatrách. Dlhšie dni, stabilnejšie počasie a bezpečnejšie snehy sú predpokladom na vydarené dobrodružstvo. Od pondelka sledovan

 Orlia prť - Orla pierc Táto najznámejšia turistická trasa na poľskej strane Vysokých Tatier má množstvo prívlastkov. Mali sme ju v hľadáčiku už roky a trpezlivo sme čakali na našu príležitosť. Túto jeseň bolo konečne po niekoľkých rokoch poriadne babie leto a tak sme ho využili.  Na chatu Murovanec sme prišli okolo obeda. Našu žiadosť o rezervovanie ubytka odbyli na recepcii s tým, že miesta je dosť a tak sme si nechali jeden batoh v úschovni batožiny a vyrazili na Koscielec. Keď sme potom večer prišli na izbu tak už boli voľné iba miesta hore na po

Vrchol Satana sa nachádza v hrebeni Bášt oddeľujúcom Mlynickú a Mengusovskú dolinu. Na tento vrchol horolezci vystupujú najčastejšie pri prechode hrebeňom. Výstupy stenou z Mengusovskej doliny väčšinou nevedú až na vrchol. Z druhej strany z Mlynickej doliny na tento vrchol nie sú často lezené cesty.  Názov Satan pochádza zo starej povesti ktorú majú na svedomí pravdepodobne hľadači pokladov a zlatokopi ktorí sa po tatranských končiaroch túlali prví. Prvá hodnoverná zmienka o výstupe na Satan pochádza z okolia roku 1880 a vystúpili naň Jan Gwalbert Pawlik