Hrebeňom zo Širokej veže cez Ľadové štíty

 Vysoké Tatry 27.09.2019

Fotky z nedávnych dní ktoré som videl na internete hlásili čestvý sneh na hrebeni. Na Ľadový štít sa vystupovalo v mačkách. Čerstvý septembrový sneh sa topí ale rýchlo a tak som si prvý možný deň len tak vybehol pozrieť sa ako to aktuálne vyzerá. Po Téryho chatu som predbehoval množstvo ľudí, tatranská klasika už nielen letných ale aj pekných jesenných dní. Z chaty som sa rozhodol vybehnúť najprv na Širokú vežu cez Priečne sedlo. Do Priečneho už ľudí výrazne ubudlo, z neho pokračujem bez zastávky rovno hore na Širokú vežu. Zatiaľ žiadne problémy so snehom, dokonca aj Priečne ktoré je ináč v tieni bolo v pohode.

Široká veža je vrchol s vďačnými výhľadmi na všetky strany. Zatiaľ mám aj dobrú viditeľnosť tak si dávam pauzu. Po nej pokračujem hrebeňom do Sedielka. Tento úsek je súčasťou hlavného hrebeňa Vysokých Tatier. snažím sa držať čo najviac hrebeňa, je oblezený, sú tu stopy po premávke. Je potrebné sa orientovať medzi vežičkami, zodve obliezam výhodnejším terénom zo severu. Obtiažnosť 2+/3 miestami exponované.

Na tomto úseku bola nedávno plánovaná ferrata, neudialo sa však nič a zrejme sa už od nej upustilo. Ja osobne nemám žiadny problém s ferratami pokiaľ by boli naplánované rozumne a neviedli v miestach kde sú lezecké cesty. Hlavný hrebeň považujem za jednu z najcennejších lezeckých klasík v Tatrách a bol by som rád keby ostala bez železných úsekov tak ako je...

Zo Sedielka pokračujem na Malý Ľadový štít. Pod vrcholom už pribúda námrazy ale nebráni mi to vo výstupe na vrchol. Opäť vychutnávam výhľady. O chvíľu už nebudú. Rozhodujem sa pokračovať hrebeňom na Ľadový štít aj keď v tieni to nevyzerá moc dobre. V tieni zliezam po námraze do Ľadovej štrbiny tam sa opäť dostanem na slnko a tu to už ide.

V kľúčovom mieste hrebeňa sú tri železné tyče, skala je ešte mokrá. Hore vyleziem, dole by som sa už ale vraciať nechcel. Na vrchole už výhľady skončia. Zatiahlo sa a mraky zastavili topenie sa námrazy na skalách. Zostúpim hrebeňom cez takzvaného ľadového koňa. Neviem či sa toto miesto volá kôň aj preto lebo takmer každý sa na ňom ocitne v pozícii sediaceho jazdca :)

Mraky a zhoršujúce sa počasie mi pomôže v rozhodovaní čo s načatým dňom... vraciam sa na chatu a potom naspäť dole do Smokovca.

Počasie v tieto dni môže podmienky meniť zo dňa na deň a tak to čo vidíte na fotkách už zase nemusí platiť...

Martin Bartoň