Gerlach v zime s lyžami a ešte aj s Končistou

Pred pár rokmi som na Vetromagu hľadal inšpiráciu na zimné skialpové dobrodružstvá v Tatrách, snažil sa pravidelne posúvať aktuálne podmienky zo zaujímavých prechodov a strmých zjazdov ostatným čitateľom. Posledné dva roky stíham akurát dodať info k festivalu Snehová vločka a report z jedného výletu. Tu je za rok 2019.

Nie je tajomstvom, že marec je väčšinou ideálnym mesiacom na náročnejšie skialpové podnikanie v Tatrách. Dlhšie dni, stabilnejšie počasie a bezpečnejšie snehy sú predpokladom na vydarené dobrodružstvo.



Od pondelka sledovaná predpoveď sľubuje na sobotu 23.3.2019 slnečné počasie, bezvetrie a teploty aj na Lomničáku stúpajúce nad bod mrazu. Za takýchto okolností je nutné počítať so skorým štartom, rýchlym tempom a zohratým tímom. Takže príchod na Vyšné Hágy 6:30, kde nechávame jedno auto, druhým presun na Popradské pleso a 7:00 začíname na pásoch šliapať Zlomiskami. Skialp je z roka na rok čoraz populárnejším športom a vyhľadávanou zimnou aktivitou milovníkov hôr. Preto neprekvapuje, že pri stúpaní na Zlomiskovú roveň prechádzame poriadne rozlyžovanou dolinou. Situácia sa zlepší, keď odbočíme od Ľadového plesa smerom k Lúčnemu sedlu. Dávame lyže na batoh a prebárajúcou sa kôrou stúpame k prvému dnešnému vrcholu, Končistej. Najprv v trojici, a potom už len vo dvojici sa striedame v stope a 9:30 sme na severnom vrchole Končistej (alebo na Štolskej veži???). Isté je však, že snehu je oveľa menej ako udáva report zo stránky Mira Peťa a navyše sa na jeho kvalite podpísali aj silné slnečné lúče, natápajúce východnú stenu. Orientačne nie úplne jednoznačný začiatok zjazdu nás čaká na silne odmäknutom snehu. Naštastie po pretraverzovaní do hlavného žľabu si už užívame lyžovačku na príjemnejšom skoro firne. Po pár radostných oblúkoch sa však nesmieme nechať uniesť príliš nízko, aby sme stihli traverz do snehovej rampy, keďže hlavný žľab končí skalným prahom. Pohľad do rampy však potvrdzuje snehovú mizériu. Pár výškových metrov musíme zošliapať pešo. Teší nás aspoň vyššia kvalita snehu a pár oblúkov si užívame na nosnom, tvrdom podklade. Ešte jedno zúžené miesto a rampa vyústi na snehovú pláň Batizovskej doliny. Pohľady na Kostolík, platne Batizovského štítu a najmä na majestátnu západnú stenu Gerlachu nemajú chybu.



10:30 naliepame pásy a užívame si samotu, pokoj, ticho, slnko a bezvetrie. Naše pohľady smerujú na východ do Batizovského žľabu a na náš druhý dnešný vrchol – Gerlachovský štít. Nenechávame nič na náhodu, pod próbou sa strojíme do sedacích úväzov. Z batohu vyberám krátke lano, prilbu na hlavu, cepín do ruky a mierime vyšliapanou stopou k najvyššiemu štítu Tatier. Cestou stretáme chalanov, ktorí schádzajú s lyžami na chrbte zaisteným úsekom Batizovskej próby dole. Vraj sa dáko necítia a rozhodli sa pre ústup. Snažíme sa opatrne obísť, keďže chalani sú bez lana a istenia, ba dokonca jednému chýbajú aj mačky. Próba je postačujúco vybavená istiacimi bodmi, kramľami a borhákmi, takže bez väčších problémov ju s krátkym lanom a s jedným priebežným štandom zdoláme. Pokračujeme ďalej už bez istenia a po chvíli sa prehupneme do hlavného žľabu. Orientácia je jednoduchá, stopa od vodcov prešliapaná, akurát to slnko nemilosrdne premieňa sneh na odmäknutý hnoj.



Lyže nechávame v malom snehovom sedielku pár metrov pod vrcholom a už naľahko sme 13:15 pri kríži. Som na Gerlachu druhýkrát, lenže prvýkrát v lete nás pri výstupe Velickou dolinou zastihla hmla a boli sme vôbec radi, že sme orientačne náročný výstup zvládli. Pocity teraz sú úplne iné. Krásne pohľady na všetky svetové strany, bezvetrie, jasný smer zostupu, ktorý na lyžiach bude veľmi príjemný a skvelí parťáci, s ktorými všetku tú radosť môžem zdieľať. Sneh už od slnka oťažel, odtopených je miestami aj 10 cm, čo však príjemnej jarnej lyžovačke vôbec nevadí. Po chvíli sme opäť pri próbe. Tu sa však nahromadili skupiny turistov a niektorí česko-poľskí jedinci na nás nepôsobia vôbec koordinovane. Šikovne sa však pomocou lana na trikrát dostaneme na miesto, kde môžeme obuť lyže. Zjazd slnkom zaliatou Batizovskou dolinou je dokonalý. Pri Batizovskom plese traverzujeme na lyžiach do Štôlskej doliny a ešte si doprajeme pár pekných oblúkov na hranici kosodreviny. Krásnou, skoro neznámou dolinou sa napojíme na žltú značku. Lyže vyzúvame 500 m od auta po 1400 výškových metroch zjazdu, krátko pred 16:00.



Je sobota a za mladých bezstarostných čias by sme vydarený výlet poctivo v krčme zapili a v nedeľu pridali ďalšiu pecku. Mňa však čaká ešte večer cesta do Bratislavy. Nie som však smutný, práve naopak. Doma ma čaká milovaná manželka a 7-mesačná dcéra, s ktorými si ešte užijem spoločné víkendové chvíle.

Lukáš Stanzel