Hrebene Západných Tatier - Baranec

Dokonalá túra - pojem, ktorý mi straší v hlave velmi často. Kondícia, výstroj, taktika, výber trasy, počasie - a sme doma, iste mi dáte mnohí za pravdu, práve počasie je faktor, ktorý často tak veľmi ovplyvňuje náš výsledný pocit. Práve preto je schopnosť využiť periódu pekného počasia veľmi podobná situácii, keď si vo futbalovom zápase hráč položí loptu na značku pokutového kopu: buď/alebo, využiješ alebo prehráš - taká je hra. Jeseň 2005 nám ponúkla hneď niekoľko takýchto šancí. A my sme neváhali a premieňali jednu za druhou.

Jedna z týchto jesenných túr nás zaviedla na hrebeň Baranca (2184). Výrazného vrcholu na južnej strane Západných Tatier. V ústí Račkovej doliny sme sa ocitli pomerne neskoro a tak sme sa rozhodli vystúpiť po hrebeni (zelená značka) na vrchol a rovnakou cestou späť.

Pri výstupe serpentínami lesom som si zaspomínal na to ako som túto trasu kedysi dávno absolvoval dvakrát s horským bicyklom. Vtedy bol bohužiaľ chodník zaváľaný stromami ale teraz nás čakal čistý chodníček. V hornej časti lesa sme sa zastavili na lúke pri drevenej chatrči, kde boli stopy po bivakovaní. Zrejme toto miesto využívajú turisti robiaci niekoľkodňové prechody.

Počas neskorej jesene sme tu nestretli ani človiečika a tak sme si naplno vychutnávali ticho a pokoj jesennými farbami sfarbenej prírody. Pri prechode pásmom kosodreviny sme sa trošku vrátili do reality. Chodník bol zarastený a na viacerých miestach sme sa len ťažko predierali cez kosovku. Na takejto trase ma to dosť zarazilo. Turisti si potom prerážajú cestu kade sa dá, olamujúc pritom vetvy kosodreviny. S ochranou prírody takýto prístup nemá veru nič spoločné. Poriadne prečistený a prerezaný chodník je určite šetrnejší voči prírode ako toto.

Nad kosovkou sa nám otvorili nádherné výhľady na všetky strany. Už sme sa neponáhľali a vychutnali si tento hrebeň v super počasí. Naspäť sme sa k autu vrátili až tesne pred zotmením rovnakou cestou. Na niektorý s možných okruhov sme už nemali čas a ani chuť. Pred návratom dolinou sme takto uprednostnili radšej návrat po hrebeni s prekrásnymi výhľadmi...

M.Bartoň