Hrebeňovka Ošarpance - Vysoká - Ťažký štít

          Bol to po veľmi dlhom čase konečne opäť pekný deň vo Vysokých Tatrách. S červeným bratom Zlatým Vlasom sme boli pripravení. Klasický presun na bajkoch na Majlátku na Popradskom plese, kávička, makovník a už sme aj cupitali hore lezeckou skratkou do Dračej doliny.

Pekné počasie je momentálne v Tatrách veľmi vzácne a tak sme sa rozhodli ho využiť naplno. Prebehli sme okolo Dračieho plesa, voľným terénom sa vyštverali do Dračieho sedla a zbehli pod Ošarpance. Pohľad na stenu nás ubezpečil, že hrebeň to istí... bola celá mokrá.

Nástup na hrebeň však ide trojkovým komínom, ktorý tiež nebol celkom suchý a preto som na prvej dĺžke určite robil aj iné ako trojkové kroky :) Komín je však pekne odistený a aj nejakí priatelia friendovia pomohli. Po dvoch dĺžkach sme sa ocitli na hrebeni, ešte jedna dĺžka po platniach a šup ho lano na plece. Odtiaľto sme už popoliezali súčasne, aby sme tu neskvasili do večera.

Ošarpance sú nádherná hrebeňovka, tri zlaňáky boli v pohode.

"Všetko tak ako má byť!" hovorieva červený brat :))

V Nižnej štrbine pod Ihlou v Dračom sme preto ani nezastavili a pokračovali ďalej, tešili sme sa na ihlu, ktorá vyzerala zdola veľmi pekne. Normálka na ňu vedie z Vyšnej štrbiny pod Ihlou. Tu sme dali dole batohy a po jednom sme vyliezli hore, je to taká cca trojka. Odtiaľto už ihla nepôsobí tak špicato.

Z Vyšnej štrbiny naťahujeme ešte jednu peknú dĺžku a potom už valíme na krátkom lane hore. Dračie štíty, zlaňáky a šup ho hore na Vysokú. Východný vrchol, delikátne zliezanie a na západný vrchol si dáme exponovaný hrebeň. Hrebeňovku si treba vychutnať.

Tu som chcel pokračovať po hrebeni až na Ťažký, ale po krátkom prieskume sa predsa len rozhodujeme, že dosť bolo prechádzky po ostrí noža... Zlaňák sme tam nenašli a tak zostupujeme do Centrálneho žľabu a traverzneme do Štrbiny pod Ťažkým štítom. Odtiaľ je trošku popoliezania na vrchol. Bol som tu nedávno ale aj tak sa znovu zapráskam a musíme zliezať kým trafíme správny smer.

Parádny deň za nami a tak sa ho rozhodneme vylepšiť. Doly povedal že z Ťažkého musí ísť do Váhy nejaký vodcovský chodník, ktorý určite nejde cez sedlo Kohútik. Vydávame sa ho hľadať. Delikátne zliezanie, preliezanie, vyliezanie, mokré machy a chodník nikde. Nachádzame nezmyselných mužíkov. Lano už je odložené v batohu a tak zliezame až na rampu vedúcu z Kohútika.

"Aspoň sme si dali zase niečo nové!" utešujeme sa. Prichádzame na chatu a partia čechov postávajúca pred chatou sa pýta: "To jste byli vy tam hore? Co jste to tam dělali? Ďekujeme za večerníček :))  - Za málo!

Na chate nás najprv nalákajú na rôzne maškrty. Po takom dni je maškrta všetko... a potom sa to zvrhne na vykladanie vrtuľníka :)

Veľký oceľový orol priletí zopár krát, narobí vietor, polystyrén lieta celou dolinou. A potom už len zostup zbeh na Popradské a krásny deň za nami. Juj dobrý nápad ten bajk na Majlátke...

Martin Bartoň