Tichá dolina: tam a nazad

Najväčšia dolina na južnej strane všetkých Tatier, len prečo to musí znamenať aj najväčšiu porciu asfaltu? Veľa ľudí to rieši bajkom, ktorý na konci asfaltu zamknú v kríkoch. Ja som šiel za exota a zvolil som 12-kilometrový rozklus :-) Ostalo dosť času na pohodové prechádzky do Hladkého sedla a na Kasprov vrch. Tretia možnosť, červená do Tomanovského sedla, je od r.2008 zrušená (pre tých čo majú staré mapy ako ja), ale to už by bolo ozaj na celodennú túru :-)

Asfalt má výhody: netreba sa pod nohy kukať, dajú sa kopce obzerať. A všetky možné typy lesa okolo cesty: starý, mladý, pováľaný, uschnutý, zelený, farebný, mokraďový, sutinový, no nádhera. Exkurzia super, nenudí sa kto nechce hore dolinou:
Zakrádam sa ticho ako zlodej, či sa nejaký maco na ceste nemotá, aj keď sú asi všetky vyššie, v čučoriedkach. Alebo robia Erikovi B. štafáž pri filmovaní :-) Keby aspoň nejaký malý tulák bezprizorný... Ale ani srnka, len zo tri staré medvedie „kôpky“ na ceste. Cestou späť nebude už nič, to tu bude fest premávka.

Liptovský košiar: koniec asfaltu, koniec rozklusu, ale najmä zmena výhľadu: doteraz bolo vidieť len smerom doľava na rázsochy Západných Tatier a Červených vrchov, odteraz (až kým nevyjdem nad les) len doprava, na Liptovské kopy:
Vynorenie z lesa do kosovky: razom sa vpredu otvára kotol záveru Zadnej Tichej doliny pod Tichým vrchom. Zároveň akoby som vstúpil do rozkvitnutej záhrady. Nakoniec ešte pár serpentíniek, aby som si amfiteáter kopcov vychutnal zo všetkých strán, a je tu sedlo Závory. Z jeho horizontu bombastická panoráma od Čubriny po Kriváň, uff... Trocha protisvetlo, ale vďaka exkluzívnemu počasiu beží exkluzívny priamy prenos:
Ešte zopár pohodových metrov traverzu Hladkého vrchu a v Hladkom sedle exkluzívne živé vysielanie pokračuje: záver doliny Pięciu Stawów Polskich s Valentkovou, Svinicou a Kozim Wierchom, farebné mravce na Orlej prti, to naľavo. Napravo Miedzane nad Wielkym stawom, v pozadí panoráma od Belianok po Čubrinu, zas plno farebných mravcov. Farebné mravce sú vlastne všade, aj tam, kde chodníky oficiálne neexistujú:
Doslintal som, je čas na ústup, tak otočka o 180° a predo mnou všetky Liptovské kopy. Zas sa ponáram: najprv do rozbzučanej a rozkvitnutej záhrady, nižšie do živicou voňajúceho lesa. Najprv s priamym výhľadom na Tichý vrch, nižšie na Garajove kopy a ako točím stále viac na západ a klesám, vpredu sa dvíha červená hrebeňovka Červených vrchov, od Kresanice po Kasprov vrch:
Pár mostíkov, potokov, čistiniek, chytro to ubieha a už zas stojím pod smerovníkom na Liptovskom košiari. Na Kasprov vrch chodník vykosený, niekde dokonca čerstvo prekopaný, s výškou stúpa aj prehľad o takmer celej Tichej doline. Už začiatok je fotogenický, popod bralá Goričkovej. Potom serpentínky s výhľadmi striedavo do Zadnej Tichej a Tomanovskej. Výstup má svoje čaro aj v tom, že až do poslednej serpentíny nevidno, aké kvantá ľudí sa tam hore hemžia. Jasné, pekná prázdninová sobota, plus tá lanovka a bratov Poliakov je skoro 40 mega, ale väčšie mravenisko som teda ešte nevidel:
Hore mám už len trochu času, tak si nacvakám panorámy ako japonský turista, že si ich pozriem doma, a frčím dolu. Nabudúce to bude chcieť lepšie rozplánovať. Dole dolinou som znovu za exota - jediný pešiak, asi milión cyklistov okolo mňa fičí oboma smermi. Fičím tiež, lebo vraj 12km za hodinu, bude to brnkačka, z kopca... No máš ho vidieť, na zastávke brzdím tri minúty pred autobusom :-)

Rišo Pouš