Končistá 2.537m n.m.

          V hitparáde top 20 najvyšších vrcholov Tatier patrí Končistej skromné 17. miesto.  Aj napriek tomu sa už od 19. storočia teší pozornosti ľudstva. Pekne rozpoznateľný kopec už z vlaku je však pre bežných turistov neprístupný. A tak málokto vie, že vrchol zdobí ozrutný kameň čudesného tvaru. Mien má viac: Konská hlava, Kovadlina, Nákova... Podľa povesti chcel na nej obor naše Tatry rozdrviť, lebo ho jedovala ich konkurenčná veľkosť. Súrodenci ho vyhnali, a tak nám tu našťastie niečo ostalo.

Popradské pleso - sedlo pod Ostrvou - Hrb nad Ostrvou - Tupá - Lúčne sedlo - Končistá - Lúčne sedlo - Zlomisková dolina - Popradské pleso

Výstup je nenáročný. Z Popradského plesa do sedla pod Ostrvou vedie červená serpentínová TZT. Zo sedla na Hrb vedie vcelku prešliapaný chodníček, smerom na Tupú už pomenej. Mužíkov tiež málo, ale trafili sme. Po hodinke sme na dnešnom prvom vrchole. Keby nebolo hmly, kocháme sa pohľadmi do Zlomiskovej a Batizovskej dolinky. Vrchol Tupej je označený iba železnou tyčou, ale pohľad z neho do Zlomiskovej stojí fakt za oddych. Zostup do Lúčneho sedla je rýchly. Sedlo je jedno z najväčších, aké som v Tatrách zažila. 

Čo však nepoteší je pohľad smerom na vrchol Končistej. Samé kamene, šotolina a ako neskôr zisťujeme, aj uvoľnené kamenné bloky. Kade vystúpiť, či ľavou alebo pravou stranou, je to vlastne jedno. Obidve cesty sú mierne a hore pod Nákovou sa stretávajú. Nákova je bonbónik na záver. Však vyskúšajte : ) Ľahko hore, ako dole? No, nakoniec Vetroplach splachtil šťastlivo. Hore opäť len tyč, tentokrát drevená, zlomená.

Pokračujeme späť do Lúčneho sedla a k Ľadovému plesu. Trošku veselší zostup, ale po ľavej strane potôčika (pri pohľade zdola, foto) je to zvládnuteľné na jednotku. Na plese aj v júni plávajú statné ľadové kryhy. Nečudo, je predsa Ľadové! Pohodlná prechádzka po Zlomiskovej doline je už len príjemné dokončenie peknej prechádzky spolu s horúcou čokoládou na Popradskom plese. Mňam taký koniec a výlet celkovo.

Oveľa viac o Tatranských končiaroch sa dozviete z knižky Tatranské Vrcholy z dielne Ivana Bohuša. www.ibtatry.sk

Martina