Tatranské vrcholy

V západnej časti Vysokých Tatier na vychutnávačov čakajú málo navštevované vrcholy a doliny. Reč bude o hrebeni Ostrej, o doline Suchej vody,hrebeni Krátkej a doline Zeleného plesa Krivánskeho aj so sedlom Špára a kuriozitou Tatier, prírodným Tunelom, ktorý vytvára priechod medzi Nefcerkou a dolinou Krivánskeho Zeleného plesa. Kedysi viedli aj týmito končinami značkované chodníky, ako posledné boli zrušené práve chodníky cez Sedielkový prechod a chodník ku Zelenému Krivánskemu plesu. Naším cieľom bolo využiť ďalší deň najkrajšej jesene v našom (

Dlho som sa na tento hrebeň pozeral zo všetkých strán, kým naňho prišiel rad. Rozmýšľam teraz, keď už je potom, prečo som ho tak podceňoval? Myslel som si, že to bude suťovisko, že si spravíme len takú obyčajnú čiarku do bieleho miesta na našej mape.   Asi to bolo tým pohľadom z Predného Soliska na Mlynické Solisko. Táto časť je totiž samá suť. Je to nelákavý pohľad. Na jeho vrchole to však začína:   Mlynické Solisko, Štrbské Solisko, Furkotské Solisko, Malé Solisko, Predná a Zadná Solisková veža, Soliskové hrby, Prostredné Solisko, Veľk

Ihlu v Patrii určite najviac preslávila známa Janigova fotka s Gipsym na vrchole. Na tento tak trošku skrytý vrchol sme sa konečne pozreli zblízka túto jeseň aj my. Po neúspešnom prvom pokuse, keď som v lete nechal sprievodcu doma a pri hrebeňovke zo Satana a zostupe z Patrie Ihlu minul, som tentoraz vsadil na istotu. S Matúšom, ktorý už pri Ihle bol, sme vystúpili hore strmým žľabom od magistrály. Na jednom mieste sme sa radšej istili lanom. Bolo tam mokro a použili sme staré istenia, ktoré sme tam našli.   Na Ihlu sme vystúpili v smere zo sedielka popri strom�

Pokročilá jeseň v Tatrách. V žľaboch a na severných úbočiach už je tvrdý sneh. Vybrať si peknú túru však nie je problém ani v tomto období. Sú už krátke dni a my vyrážame už nie moc skoro ráno po výborných raňajkách z Majláthovej chaty na Popradskom plese. Mierime do Zlomiskovej doliny. Našim cieľom dnes bude Dračí hrebeň. Je to nižšie položený, ale exponovaný a pekný skalnatý hrebeň, oddeľujúci Dračiu dolinku od Zlomiskovej doliny. Hrebeň vybieha z Dračieho sedla z úbočia Vysokej a končí na Zlomiskovej veži.   My dnes pôjdeme opačným

V závere Batizovskej doliny. Obrovského kotla obkolopeného Gerlachom, Končistou, Batizovským, Kačacím a Popradským Ľadovým štítom sa nachádza síce malý, ale zdola neprehliadnuteľný kopček - Kostolík 2261m.n.m.   Meno Kostolík mu dal pravdepodobne jeho vzhľad. Tvar mu zase vymodeloval kedysi obtekajúci ľadovec. Takéto solitérne kopčeky vymodelované ľadovcom sa volajú nunataky.   Pre lezcov je tento, oproti okolitým velikánom nízky vrchol, nie veľmi zaujímavý, aj keď predovšetkým západná stena ponúka celkom zaujímavé výzvy. Najľahší výstup na

Vysoké Tatry: Jednou z najlepších možností ako v našich "Veľhorách" zažiť nádherný deň plný ľahkého lezenia, úžasných výhľadov na neustále sa meniacu krajinu, potešenia z pohybu namiesto mrznutia na štande, sú hrebeňovky. V Tatrách je týchto možností neúrekom a sú to všetko túry, ktoré ozaj stoja za to. Aj napriek relatívne nízkej obtiažnosti ich však neradno podceňovať, často nezaistený pohyb v exponovanom teréne a vzdušné zlaňáky si vyžadujú celého človeka.   Takou Tatranskou TOP túrou medzi hrebeňovkami je nepochybne Vidlov

          Na druhý najvyšší vrchol Vysokých Tatier, Lomnický štít 2634 m n.m., vedie niekoľko výstupových ciest. Najjednoduchšia varianta je vyviezť sa lanovkou. Avšak v tom prípade sa pripravíme o slobodu pohybu v krásnom horskom prostredí a na vrchole si nemôžeme vychutnávať všetky tie pohľady viac než 50 minút. Horolezecké cesty sú zas pre ostrieľaných borcov, ktorí žijú na špagáte. My troška zdatnejší turisti, prezývaní aj vysokohorskí  turisti, máme už menšie možnosti.   Moja priateľka už dávnejšie pri plánovaní túr spom

          V hitparáde top 20 najvyšších vrcholov Tatier patrí Končistej skromné 17. miesto.  Aj napriek tomu sa už od 19. storočia teší pozornosti ľudstva. Pekne rozpoznateľný kopec už z vlaku je však pre bežných turistov neprístupný. A tak málokto vie, že vrchol zdobí ozrutný kameň čudesného tvaru. Mien má viac: Konská hlava, Kovadlina, Nákova... Podľa povesti chcel na nej obor naše Tatry rozdrviť, lebo ho jedovala ich konkurenčná veľkosť. Súrodenci ho vyhnali, a tak nám tu našťastie niečo ostalo.     Popradské pleso - sedlo pod Os

Vysoké Tatry Keď v najmenších veľhorách zúri také neskutočné leto ako tomu bolo nedávno, tak u ozajstných horalov začne blikať v hlave červená kontrolka a v ušiach sa rozoznie siréna! Všetkým ktorí vedia o čo tu ide je jasné! "Teraz alebo nikdy!" Viem veľmi dobre, že tie kopy kamenia tu budú aj nabudúce! Ale my tu už nemusíme byť! Poznal som raz jedného ozajstného horala. Rozprával mi story o tom, ako kvôli úžasnému počasiu na lezenie prišiel o prácu... Nevrátil sa dole, ale ostal hore liezť! R.I.P. Vlado!   Cesta k Slnku Prvý čl�

„Človek má mať viac snov, ako ich je realita schopná splniť“   Musíme uznať že Kriváň (2494m) je určite najfotogenickejšou dominantou nášho malého územia. Po niekoľkých návštevách tohto slovenského Matterhornu zostalo v mojej hlave, okrem množstva vizuálnych zážitkov aj pár rozrobených „projektov“, týkajúcich sa tohto krivého kopčeka. Dnes už môžem povedať že obdobie, keď sa plnia sny, nakoniec vždy nadíde a oplatí sa naň trpezlivo počkať. Veď čím by už bol život človeka bez viery v nejaký malý súkromný zázrak - len nudným puto

          Je začiatok Júla a mňa po parádnej včerajšej túre čaká oddychový deň v Poprade. Plánujem ho využiť na bežné vybavovačky... aby som zajtra zase mohol ísť hore. O desiatej ráno pozriem von oknom: "Sakra! Ešte je stále jasno!!" Predpoveď hlásila horšie počasie. O Chvíľu pozriem von oknom ešte raz... Za krátky čas už sedím v aute, ale nesmerujem ho do mesta, vyrážam smerom na Smokovec. O jedenástej už buchnem dverami na aute a rýchlym krokom si to namierim smer: Hrebienok.   Po krátkom zahriatí motora sa rýchly krok mení n

          Môj posledný tohtoročný letný deň v Tatrách. Pred siedmou už parkujem pri hlavnej ceste pod Štrbským plesom. Vytiahnem z auta bajk a presúvam sa na Popradké pleso. Na Majlátke Zuzka ešte raňajkuje, natankujem zo dve kávy a pridávam sa. Nezdržím sa však dlho. Dnes sa ponáhľam na schôdzku. Rýchlou chôdzou vyrážam chodníkom do Mengusovskej doliny. Na chrbte len malý batôžtek a v ňom všetko čo potrebujem.   Rázcestie v Mengusovskej, odbočujem vľavo na modrú značku smer Hincovo pleso. Dnes idem tam, kde som ešte nikdy nebol a preto pri

          Bol to po veľmi dlhom čase konečne opäť pekný deň vo Vysokých Tatrách. S červeným bratom Zlatým Vlasom sme boli pripravení. Klasický presun na bajkoch na Majlátku na Popradskom plese, kávička, makovník a už sme aj cupitali hore lezeckou skratkou do Dračej doliny.   Pekné počasie je momentálne v Tatrách veľmi vzácne a tak sme sa rozhodli ho využiť naplno. Prebehli sme okolo Dračieho plesa, voľným terénom sa vyštverali do Dračieho sedla a zbehli pod Ošarpance. Pohľad na stenu nás ubezpečil, že hrebeň to istí... bola celá mokrá.  

          Lomnický štít bol dlhé roky považovaný za najvyšší končiar Vysokých Tatier. Aj keď dnes už vieme, že to nie je pravda, patrí naďalej medzi najvýraznejšie a najobdivovanejšie vrcholy Tatier. Na tomto nič nezmenila ani výstavba vysutej lanovky sprevádzkovanej v roku 1940.   Horolezecky navyhľadávanejšia je západná stena s množstvom ťažkých ciest. Stena tu má od Téryho žľabu až na vrchol 300 výškových metrov. Bol to práve Gypsi (Vlado Tatarka), ktorý inicioval zabezpečenie zostupu pod západnú stenu s reťazami. Výrazne tým

          Po potulkách svetom prišiel čas na Tatry. Ráno vyrážam autom z Popradu, bajk naložený, oči sa nepozerajú na cestu, ale pohľad smeruje hore. Čiapka hustých mrakov nad východnou časťou Tatier ma núti zmeniť plány a otočiť to smer západ. Auto parkujem pri hlavnej ceste, vyložím bajk a o chvíľu už šliapem okolo parkára pri zastávke električky pri odbočke na Popradské pleso.   Konečne budem mať aspoň možnosť pozdraviť Milana a skolaudovať novo otvorenú Majláthovu chatu. O ôsmej už chata fičí, prví turisti sú už dávno po raňajk