Tatranské vrcholy

„Tak kam na kopec?“  „Čo tak Tatry?“  „Poľské?“  „Poľské!“   Začíname ráno zo Štrby kam inam ako na Štrbské pleso. Ľudí ako na jarmoku, chýbala už len vôňa pečeného prasaťa. Ideme s davom na Popradské pleso, dav nás nesie po náučnom chodníku, dav sa vlní po červenej značke.  Pri Popradskom dav ľudí opadáva a vo vzduchu vanie vôňa grilovanej klobásky. Sedíme, kocháme sa pohľadom na Ostrvu a na panáčikov na serpentínach. Je nám jasné, že za chvíľu budeme takto bodkovať na druhú stranu.   K Žabiemu potoku je to kúsok

Neviem či som práve tá správna osoba, ktorá má písať lezecký článok. Ale čo by človek neurobil pre obľúbenú www stránku, všakže :-) Takže skúsme dať pokus – ale hneď na začiatku upozorňujem, že nie som žiadny horolezec a celé moje lezecké umenie, viažuce sa k tejto „výprave“, spočívalo v snahe doliezť k môjmu spolulezcovi, urobiť pár fotiek a nezhodiť ho pritom zo štandu. Profíci z radov lezcov preto nech odpustia prípadné zle použité odborné výrazy z ich terminológie :-)   V Tatrách som toho zatiaľ veľa nenaliezla, aj keď by s

  Nenápadný, ale významný kopec, nachádzajúci sa na hlavnom hrebeni Tatier: Čubrina. Križovatka nad Hincovým plesom. Na juh z jej vrcholu vybieha rázsocha, končiaca až Kriváňom, na severe opatruje vo svojom tieni Mnícha. Tento kopček je určite okrem iného aj významným vyhliadkovým vrcholom. Nádherný pohľad do Temnosmrečianskej doliny, to je len jedna čerešnička na bohatej torte. V rámci "najkrajšej jesene za posledných 100 rokov" bola Čubrina aj našim cieľom. Rozprávalo sa o nej už v októbri, ale k činu sme sa dostali až neskôr a čuduj sa

O tom, ze Rysy sa dajú lyžovat do Poľska, som počul od priateľa z Horskej ešte v časoch, keď lyžiar idúci z našej strany sa musel pripraviť na náročný spätný výstup alebo nemenej náročný pohovor na pohraničnej polícii. Potom prišlo video Ivy Filovej, v tom období som však chodil na túry len sporadicky. Tak ostala tlieť túžba, občas pošteklená pohľadmi do neznámeho terénu pri návštevách vrcholu. Až posledné leto som si našiel čas a zliezol po reťaziach na poľskú stranu do malej štrbiny, aby som si obzrel začiatok dlhej a strmej, na západ orientov

Vysoká - jeden z najkrajších tatranských štítov... Keď som prvýkrát videl nákres zjazdu JV vrcholu na stránkach Mira Peťa, povedal som si - tak toto je pecka! Krásna exponovaná línia z pekného kopca, možno raz budem mať na to... Postupoval som pomaly - najskôr centrálny žľab - niekoľkokrát. Tento rok v januári SZ vrchol - v takúto dobu - táto zima bola naozaj špeciálna...   Ten deň s veľkým D prišiel. Nakopnutie na akciu dala krátka správa v knihe návštev na Mirových stránkach od Maťa H. s odkazom na fotky. Po zhliadnutí bolo jasné, že podmienky s

Po Veľkej noci nastáva čas na našu "chuťovku". Ráno o pol ôsmej vyrážame z Lomnice. Plán je korigovaný prvým pokusom v Cmitri - tentokrát ideme zjazdovkou až do Lomnického sedla. Je teplo, potíme sa "ako kone" a na naše prekvapenie medzičas v sedle 2:10 celkom slušný :) Odtiaľ na vrchol normálkou. Najskôr zbadáme lyžiara-samotára ako zošľapáva v tvrdom podklade z vrcholu, nižšie už lepšie a dobre až v Kartáriku - neskôr podľa stránok eskima identifikujeme aj kto to bol - partia dala výstup cez Cmiter deň predtým, hore došli za tmy -

"Kriváň dvíha k oblakom aj prikúva k zemi. A ten, kto koná, nemá času čakať, kým zdĺhavo ako stalagmit narastie legenda. Kto koná, potrebuje na pomoc legendu už hotovú. A legendy, tie existovali už predtým, ukryté v  povestiach o Kriváni. Romantizmus mal rád vysoké horstvá. Nečudujme sa teda, ak Štúrovci potrebovali sídlo osudu svojho národa vyniesť na túto horu...“ Milan Rúfus: O Kriváni   Moje nekonečné projekty a sny spojené s Kriváňom zahŕňali aj jeho zlyžovanie. Deň „D“ nadišiel hneď ráno po našom prechode sedlami. Povedali sme

Páchateľ sa vracia na miesto činu. A turista do hôr, ktoré mu učarovali. Tak sa stalo, že naše kroky po roku opäť viedli do zasnežených poľských Tatier. Pri otázke „kam?“ padlo slovo Kościelec. Nik sa neodvážil namietať. Už ten názov pôsobí majestátne. A keď ujo Google vypľul zopár obrázkov, bolo rozhodnuté. Celá výstupová trasa sa dá krásne zokruhovať a varianta, ktorú sme si (nevedomky) vybrali, sa ukázala ako ideálna pre zimnú akciu. Začíname už tradične v Kuźniciach. Na konečnej pod lanovkou sa od minulého roku zmenilo to, že parkovné v e

Záverečný víkendový deň, pre mňa už štvrtý, keďže "víkendovať" som začal vo štvrtok. S Matúšom pridávame chuťovku - Prostredný hrot z Malej Studenej. Štartujeme v nezvyčajnom čase - niečo po šiestej zo Smokovca, 1. deň v letnom čase, takže totálne nevyspatí. Motivuje nás skorý tieň v žľabe pod Sedlom pred Prostredným... Cestou na Hrebienok míňame podobne zblbnutých turistov, potom už ľudoprázdno. Lyže obúvame za mostíkom cez V. Studený potok (pri Rainerke). Nad lesom sa dvíha nepríjemný vietor, ktorý dáva zabrať mojim boľavým

Je opäť sobota a vo štvorici v neskorom rannom čase, ako to už býva tento rok zvykom, vyrážame smer Popradské pleso. Cestou premýšľame, ktorý z naplánovaných cieľov vybrať. Predbežne: Zlomiská, že neskôr sa uvidí kam. Pod prvým prahom je stále tvrdo. Úvahy smerujeme najprv na ľahký žľab z Nižnej Zlobnej štrbiny. Marek s Vladom sa však rozhodli pre Dračie sedlo a to už Matúš nekompromisne hlási - ideme na Zlobivú!   Slnko nad prahom už slušne pečie, v žľabe sme spozorovali 3 pešiakov. Aspoň nám prešľapú cestu, myslíme si. Dobehli sme ich vša

Na sobotu je predpoveď počasia silné oteplenie, na obed na Lomničáku +6 stupňov! Nemôžme vyraziť skoro ráno, vtedy je Matúš ešte len na ceste z Prahy domov. Takže klasika, štart o deviatej zo Smokovca. Na Hrebienku sa z pozemnej lanovky vyvalil kopec skialpinistov aj peších, zaraďujeme sa do zástupu. Od odbočky do Veľkej Studenej si aj vďaka rýchlejšiemu tempu robíme viac miesta. Polovička skupiny cez Húpačky, druhá po chodníku. Maťo zo zúfalstva odmontoval brzdy z Diamiru, staré lyže ho brzdia, K2 s Dynafitom boli výrazne ľahšie :) Nad Generálom sa rozde

Chata pri Zelenom plese Pred chatou je nádherné ráno. Presne taká bola predpoveď. Vyrážame s Mikim o 6:10. Neskôr ako sme plánovali. Sme plní očakávania. Po dlhom čase spolu na skialpovej túre. Čo nás všetko čaká? Podarí sa náš, až priam drzý cieľ? Baranie sedlo Trvalo nám to cca 1:15. Použil som haršajzne aj mačky. Počasie super. Lyžovačka ku Spišským plesám po čerstvom nafúkanom snehu tiež. Priečne sedlo Parádna stopa napešo v hornej časti! Sme rýchli. Pod Javorákmi Miki navrhuje, aby sme doplnili zásoby vody. Ak máme vydržať do večera v

Konečne zasa sneží! To sme si vraveli minulý týždeň a čakali, že cez víkend zasa polyžujeme nový prašan:) Spolu s ním sa však začalo zvyšovať lavínové nebezpečenstvo a bolo to treba zakalkulovať do výberu cieľov. V sobotu vyberáme Malú Studenú dolinu. Po ceste je veľa možností overenia situácie a upresnenia cieľa. Pod Veľkým Hangom stretávame Mikiho s Ivanom a veľkou skupinou adeptov na absolvovanie lavínového kurzu. Podmienky majú ideálne, je lavínová trojka.   Po výstupe hangom a zastávke na Terynke, kde zisťujeme, že nikto zatiaľ nešiel ďa

 Blížil sa ďalší pekný víkend a s ním logicky otázka - kam do Tatier? Vyše 2 týždne stabilného počasia zanechalo výsledok v podobe rozlyžovaných svahov, tak sme začali vyťahovať tajné tipy. Jeden z nich bolo Satanovo sedlo. Prvý deň na rozbeh šliapeme na Štrbský štít a pri výstupe Mlynicou čakáme, až sa nám ukáže žľab do sedla z tejto strany - super - vzduch je čistý :) Štrbský je už prešliapnutý, vystupujeme aj lyžujeme JV z/na Vyšné Kozie plesá. Z vrcholu treba dať pozor na šutre, hlavne do sedielka, ale horný žľab je výborný, vrchná

  Puškášov pilier na Ganek 2459m.n.m.  bol jedným z ďalších cieľov našej októbrovej šnúry vo Vysokých Tatrách. Pekná klasická cesta, vedúca z Rumanovej dolinky na jeden z tatranských štítov v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier. Sprievodca (Puškáš) hlásil obtiažnosť klasických V. Po nástupe Zlomiskovou a Rumanovou dolinkou sme sa ocitli pod jasným a zreteľným pilierom. Prečítali sme si ešte raz opis, prefotený zo sprievodcu (foto), a začali sme liezť.   Prvá dĺžka je ľahká, končí pod výrazným strmým skalným pásom. Kadiaľ ďalej? To bola hlav