Vysoké Tatry: bajk-trek-bajk pre vytrvalejšie povahy

Na túru do poľských Tatier, ktoré pre našinca predstavujú aj závan exotiky, nie je vždy potrebné dopraviť sa autom alebo iným dopravným prostriedkom do Poľska. S trochou chuti a fantázie a s podporou horského bicykla sa dá vymyslieť aj takáto parádna túra:

Podbanské 6:20hod - Suché sedlo - Kasprow wierch - Swinica - Zawrat - Wolowe oko /pliesko/ - Hladké sedlo - Hladký štít - Hladká lávka - späť do Hladkého sedla - sedlo Závory - Zadná Tichá dolina - Podbanské 18:00hod.

6:20 (svitá), vyrážame na bicykloch z Podbanského hore Tichou dolinou, povrch - rozbrázdený asfalt, počasie - jasno, rezko (okolo nuly), vegetácia je namrznutá do výšky pása, nám namŕzajú prsty na rukách :-)

7:20 sme na Liptovskom košiari, parkujeme bicykle v kosodrevine, na bajkoch sme trochu zmrzli, tak sa trošku rozohrievame akousi rozcvičkou.

7:40 vyrážame do Suchého sedla, steblá tráv prevísajú do chodníčka... Dobre že je kosa, inak by sme boli mokré nad kolená, námraza neprekáža.

9:00 sme v Suchom sedle pod Kasprowým, vychádzame z tieňa Liptovských kôp, vyzliekame primaloftky. Na Kaspráku sú davy ľudí, rozliezajú sa na všetky strany. Ideme na kávičku, zohriať vnútro.

9:20 vyrážame na Swinicu, obzerám dolinu Gasienicowu ,kde v zime občas pretekám skialpy... Paráda, už aby snežilo... milujem vôňu snehu. Úsek po Swinické sedlo má mierne stúpanie, chodníky sú široké, ľudí...no zatiaľ to ide. Od sedla na vrch to má byť za hodinu, stúpanie je akurátne, v poslednej tretine je to už na reťaziach. Ľudí pribúda a pribúda. Asi 15 metrov pod vrcholom je vpravo traverzová odbočka na trasu smer Zawrat (treba ísť pozorne!). Keď sme tu, tak si vystojíme frontu na vrchol, kde stojí zo 15 ľudí. Keď chcete vyjsť, musí niekto zísť!! Nevídali. Výhľady sú ale úžasné, okrem hláv pokoriteľov Swinice vidno aj Belanky a "many others“.

11:20 schádzame zo Swinice, do Zawratu to má byť za 40 minút, my to ideme 2 hodiny. Takmer celý úsek je zabezpečený reťazmi, je obojsmerný a celý ho ideme v obojsmernej kolóne. Zabúdame na intímne rozjímanie v lone hôr a odporúčame počítať s časovým sklzom. Vychutnávame výhľady do doliny Piatich poľských plies a utešujeme sa, že v Hladkom sedle nebude nikto.

13:20 sme v Zawrate, ľudí pribúda, prichádzajú a prichádzajú... Nastupujú do známej Orlej prte. My schádzame do doliny ,smerujeme k pliesku Wolowe oko. Z poľskej strany akože chodník do Hladkého sedla neexistuje. Našťastie, kde nieto chodníka,nieto ani ľudí... Teda okrem nás.

14:40 sme v Hladkom sedle. Nieže by som bola nejaký odľud ,ale neprítomnosť ďalších ľudí je neskutočne neskutočný pocit. Vystupujeme na Hladký štít a pre úžasnejší výhľad schádzame až do Hladkej lávky. Výhľady do okolitých poľských a slovenských dolín berú dych, sedíme a ticho vnímame. Nechce sa nám dole, ani náhodou.

15:50 fotíme v Závorách, je odtiaľ parádny výhľad na Vyšné a Nižné Temnosmrečianske plesá. Spomíname, ako sme tu vlani schádzali z Chalubinského vrát, keď sme prechádzali od Morského oka, presnejšie z Lysej Poľany na Podbanské. Tiež to stálo za to!  Cesta Zadnou Tichou rýchlo ubieha, vychutnávame si posledné teplé lúče a sladučké čučoriedky.

17:20 vypletáme bajky z kosky a tešíme sa, že sa zvezieme, ale hlavne že ich nikto nenašiel! Opäť obliekame primaloftky a frčíme dolinou. Tešíme sa z celého vydareného dňa, zo splneného sna, z rýchlej jazdy dolinou, únava neprichádza... Čo viac si priať.

Zuza Šucová