Pyšný štít – JZ pilier 19.6.2012

Neviem či som práve tá správna osoba, ktorá má písať lezecký článok. Ale čo by človek neurobil pre obľúbenú www stránku, všakže :-) Takže skúsme dať pokus – ale hneď na začiatku upozorňujem, že nie som žiadny horolezec a celé moje lezecké umenie, viažuce sa k tejto „výprave“, spočívalo v snahe doliezť k môjmu spolulezcovi, urobiť pár fotiek a nezhodiť ho pritom zo štandu. Profíci z radov lezcov preto nech odpustia prípadné zle použité odborné výrazy z ich terminológie :-)

V Tatrách som toho zatiaľ veľa nenaliezla, aj keď by som chcela. Preto som samozrejme neodmietla možnosť ísť niečo vyskúšať. Trochu som spozornela, keď som rozklikla link od Maťa. Hlavou mi rezonovalo pár kľúčových slov, týkajúcich sa tejto lezeckej túry. A to: lezecká báseň, prvovýstupca Motyka, dlhý pilier, 20 a viac dĺžok, cca 6 hodín lezenia. Nejako sa mi to nezdalo, že by som mala vyliezť 20 dĺžok, keď doteraz som vyliezla ledva dve. No veď uvidíme, povedal slepý a šiel do kina…

A my sme šli na Zamku. Večer. Tam sme prespali a ráno o 4:00 odchod aj s báglami smer Téryho chata a nástup pod stenu. Dolina aj chata pustá, sem tam nejaký kamzík a svišťo. Od Terynky sme prešli za pleso, cez kamennú suť hľadať tajnú roklinku, v ktorej sa mal ukrývať začiatok cesty. Maťovmu odbornému oku to samozrejme dlho netrvalo a tak sme čosi pred šiestou začali liezť. Keď mám laicky a v skratke zhrnúť náš lezecký postup JZ pilierom, môžem povedať nasledovné: Cesta je hodnotená klasifikáciou IV, ale táto obtiažnosť je hlavne na začiatku cesty. Je plná dobrých chytov a stupov, pevnej skaly a ja by som ju označila za vyhliadkovú. Tie výhľady počas celého výstupu boli perfektné. Približne od polovice sa našli aj choďácke úseky a liezť sa dalo aj vo vibramoch.

Spomínaných 20 dĺžok sa nekonalo. Mali sme krátke lano a liezli sme aj súčasne, ale aj tak si myslím, že tá dvadsiatka bola prehnaná. Hore nám to trvalo cca 3 a pol hodky namiesto spomínaných 6. Dole sme zostúpili žľabom, ktorého meno teda neviem - ale viem, že jednou jeho časťou prechádza Jordánka. V tom čase bol ešte plný snehu, takže sme použili mačky, čo značne urýchlilo zostup. Okolo 11:30 sme už popíjali čaj na Terynke. Cesta krásna, zážitok intenzívny. Ďakujem Maťovi a všetkým svätým, že stáli pri mne :-) Bola to paráda.

Sisa

Tu je niečo pre odborníkov aj s plánikom cesty

A ešte malý prídavok pre začiatočníkov :-)