Tatranské vrcholy

          Tak ako majú Slováci svoj Kriváň, tak aj Poliaci majú svoj Giewont - národný vrch, ktorý sa týči nad Zakopaným do výšky 1894 m.n.m. Pochváliť sa môže 15-metrovým krížom na samom vrchole a rekordnou návštevnosťou. Za masy ľudí, ktoré na jeho vrchol smerujú počas slnečných letných víkendov, by sa nemusel hanbiť ani Václavák.             V zime však návštevnosť nie je až taká masová, tak sme sa rozhodli to využiť. Auto odparkúvame na záchytnom parkovisku v Zakopanom, časť Kuźnice. Cestovný ruch tu funguje na plné ob

          Dnes som mal mať pôvodne pauzu od hôr, aj to tak ráno vyzeralo, potom nastali zvraty a zanedlho sme už s horskáčom Kurom šliapali po plese. Štrbskom plese. Skialpové lyže sú však určené na iné účely ako po plese šliapať a tak sme si to namierili zjazdovkou hore na Solisko. Momentálne najlepší spôsob ako sa na lyžiach do hôr dostať a sa z nich aj vrátiť je táto zasnežovaná zjazdovka.   Traverz do Furkotskej doliny od predvčera dramaticky zľadovateľ...Sakra! Dolina tiež. = HarŠajzne. Vydriapali sme sa dolinou, posledný hang ku Vyšnému

          Dnes sa mi podarilo vyraziť o jednej! Dosť času na celodennú túru :) Zo Starého Smokovca s lyžami v rukách a v lyžiarkach po asfalte - jednoducho paráda. Lyže som zapol až kúsok pod hornou stanicou pozemnej lanovky. Na Hrebienku klzisko, celá magistrála sa ešte dá na pásoch aj dole bez nich, ale miestami vodný ľad. Húpačky sú stále parádne, len trošku tvrdé. Nad nimi bolo badať, že skromné sneženie trošku vylepšilo chodník. Lyže som nedával dole ani raz. Pri zjazde len raz na chodníku, kúsok pod Bufetom. V doline fúkal silný nárazov

          Na túto knižku som sa dlho tešil a môžem povedať že naplno splnila moje očakávania. Historik Ivan Bohuš (nar.1925) touto publikáciou pripravil ozaj pekný darček všetkým milovníkom Tatier.   V knižke je predstavených 50 hlavných vrcholov Vysokých Tatier. Začiatky objavovania, dobývanie vrcholov, prvovýstupy a osudy ich aktérov. Nájdete tu veľké množstvo rôznych ľudských príbehov, popísané sú aj najväčšie tatranské tragédie. To všetko je doplnené množstvom farebných fotografií, dobových ilustrácií aj starých fotiek - na mňa

          Neskoré babie leto vo Vysokých Tatrách - mnohí o ňom hovoria, že je vďaka stabilnému počasiu najkrajším obdobím na turistiku. Problémom sú však už dosť krátke dni a úplne najhoršie je, keď pred vlnou pekného počasia nasneží. Kam sa vybrať na túru, keď nemáte dosť času ani síl na ponáhľanie sa dlhými dolinami a skoré ranné vstávanie? Tatranské doliny už bývajú koncom novembra podstatnú časť dňa v tieni a vy si chcete ešte vychutnať naplno slniečko, ktorého máte nedostatok? Pripravili sme pre vás štyri tipy, na ktorých

          Ja viem: staré, otrepané, je tam milión ľudí a každý tam už bol 1000 krát. Ale vždy existuje možnosť „zrobiť“ tak, aby dobre bolo, aby sa príjemné s užitočným spojilo. A tak možno niekoho navnadím, ako si urobiť pekný trek, poprípade otestovať kondičku a trpezlivosť vášho partnera – alebo sa ho úplne a nadobro zbaviť. Toť názorná ukážka a nejaké fotečky k tomu. Jedného dňa – konkrétne v stredu, kamoš Jožo vyslovil túžbu, že by celkom rád vidieť Rysy, že tam ešte nebol. Hneď som sa toho chytila, lebo viem aké je to

Po včerajšom pobehovaní s Mikim okolo Vysokej som dnes vyrazil s Rišom na záťah nad Chatu pri Zelenom plese. Naším cieľom bola Jastrabia veža, potom sme sa chceli presunúť Karbunkulovým hrebeňom na Belasú vežu a keď  to"pustí" tak až na Kolový štít. Skromnosť v tomto smere vôbec nie je naša prednosť.   Po bikovom zlepšováku na Popradské sme zvolili rovnakú taktiku a o ôsmej ráno sme už spotení jak tulene na sahare opierali bajky o chatu. Slnko pieklo, počasie dobré a tak na moje veľké počudovanie sa okolo chaty promenádovali ľudia ako že

          Ráno o pol siedmej na parkovisku pod odbočkou na Popradské. Vyťahujeme z auta bajky, buchneme dverami a šliapeme hore. Po novom asfalte to ide fajne, ešte lepšie to pôjde dole. Tesne pred Popradským plesom začína pršať, rýchlo dnu do hotela. Začíname krásne. Kávičky a makovník.   "Ale pôjdeme sa dakde prejsť nie!?" Pýtam sa Mikiho. "Jasné!" Nepripustí žiadnu inú možnosť čerstvý horský vodca. Už dlhšie sme sa chystali spolu niečo podniknúť, ale z Kanady do Talianska to nie je moc blízko. O ôsmej vyrážame z chaty,

          Gerlachovský štít je určite najnavštevovanejším tatranským vrcholom, na ktorý nevedie značkovaný chodník. Popri množstve turistov, ktorí sa vydajú na vrchol v sprievode horského vodcu sa o vrchol pokúšajú aj rôzni turisti, či horolezci. Najčastejšia výstupová trasa je Batizovským alebo Velickým žlabom, kadiaľ chodia vodcovia.   Technicky menej náročná, ale namáhavá a dlhá je aj trasa Dromedárovým chrbtom. My sme sa na Gerlach vybrali, dalo by sa povedať technicky najlahšou lezeckou trasou - tzv. Martinovkou. Táto cesta je však prak

           Horúce leto v Tatrách niekedy trvá len pár dní. Snáď nie poslednú slnečnú sobotu vyrážame na našu úvodnú VHT túru tejto sezóny - Čierny štít 2429m n.m. Dole pri Bielej vode sa zhlukujú autá, pripravuje sa beh do vrchu na Zelené pleso, memoriál Karla Jakeša. Kým bufetujeme na chate, pribiehajú prví spotení bežci a za nimi desiatky ďalších borcov a borkýň, v tom úpeku to mali veru ťažké, ale účasť je výborná.   Okolo plesa stúpame hore po starých reťaziach do Veľkej Zmrzlej, veľké snehové polia stále lákajú aj na lyže

Inšpirovaní, nadšení a plní očakávaní sme sa vybrali do Poľských Tatier. A keďže tie naše sú častejšie zatvorené ako otvorené, aj keď sú dobré podmienky, tak sa nebudeme vnucovať. Hor sa do Poľska, Swinica (2301 m n.m.) nás čaká. Vyhýbame sa však všetkým blším trhom a prášime priamo do Zakopaného. Tu na parkovisku zisťujeme, že lanovka na Kasprovy wierch (1987 m n. m.) cez víkendy funguje, tak prečo ju nevyužiť. Z parkoviska skočíme rovno do jedného z množstva mikrobusov, ktoré tu slúžia ako taxíky. Po pár minútach sme pri údolnej stanici la

Pre všetkých, ktorých by zaujímali nejaké skialpové informácie z Vysokých Tatier tu máme telegram od Roba Blaška. Nafotený a zlyžovaný pred pár dňami. Robo: "Včera (4.1.) sme s Dykom boli na Slavkáči (2452) po hrebeni, pekne slniečko, mrazivo, bezvetrie, akurát málo snehu, tak sme dosť veľa niesli na chrbte. Sprevádzali nás kamzíky, veľká črieda dokopy 17ks. Dole sme šli Kráľovským žlabom do Veľkej Studenej. Bol fajný prašan, ale pod ním to bolo dosť tvrdé a nerovné."

Záver tejto jesene nám priniesol pekné "Babie leto", toľko očakávané turistickými fajnšmekrami. Neviem, čím to je, ale sa mi vyskytol menší problém. Skoro každá pekná túra s ktorou by som sa chcel na týchto stránkach podeliť viedla viac či menej po zakázanom území...                     Nechcel by som v žiadnom prípade navádzať ľudí na nejaké hromadné porušovanie zákonov, len mám už dlhší čas pocit, že ochrana prírody sa dostala u nás do slepej uličky (tento citát som si požičal). Zákazom vstupu na určité územie sa síce dosiahne č

Keby sme verili rosničke, tak dnes sedíme doma. Našťastie sme ráno verili vlastným očiam a využili asi posledný pekný suchý deň tejto jesene. Do týchto podmienok niečo cenné a zaujímavé napasovať už nie je ľahké. Dni sú krátke, tatranské nástupy dlhé a bez ľadu a prvého snehu sú iba južné slnečné svahy.            Našim cieľom bola Granátová lávka a vrcholy Velickej steny a Dvojitej veže. Granátová lávka je zaujímavý prechod v masíve Bradavice a Velickej steny tiahnúci sa ponad Velickú dolinu. Nevedie tam značkovaný chodník, slúž

Prť znamená niečo ako cestička, trasa. Orlia prť je viac ako 4km dlhá „cestička“, o ktorej pár ľudí len tuší a niektorí z nich už neodolali a vyskúšali, kade to tie orly pobehujú. Tento zaistený turistický chodník však budete na slovenských mapách Tatier hľadať márne. Túto jedinú via ferratu (ako ju tamojší hrdo označujú) nájdete na poľských mapách. Orlia prť sa nachádza v Tatranskom parku narodowom. Vopred však upozorňujem, že to nie je via ferrata v pravom slova zmysle. Sedák s dákou tou šnúročkou a karabínkou vám tam bude nanič. Popri re