Zlobivá, Ťažký a Rysy

          Po potulkách svetom prišiel čas na Tatry. Ráno vyrážam autom z Popradu, bajk naložený, oči sa nepozerajú na cestu, ale pohľad smeruje hore. Čiapka hustých mrakov nad východnou časťou Tatier ma núti zmeniť plány a otočiť to smer západ. Auto parkujem pri hlavnej ceste, vyložím bajk a o chvíľu už šliapem okolo parkára pri zastávke električky pri odbočke na Popradské pleso.

Konečne budem mať aspoň možnosť pozdraviť Milana a skolaudovať novo otvorenú Majláthovu chatu. O ôsmej už chata fičí, prví turisti sú už dávno po raňajkách niekde na nástupe v doline. Po troch kávach vyrážam aj ja, už sa teším na polievku cestou späť...

Mierim si to do Zlomísk a to konkrétne na Zlobivú, ešte som na vrchole nikdy nebol. Na hrebeň som sa vydriapal pomerne ľahkým terénom v žlabe popri snehovom poli. Ďalej pokračujem po hrebeni doľava až pod vrchol Zlobivej. To to vyzerá kadejako, choďák to už prestáva byť.

Rozhodujem sa: "Využijem priateľa na telefóne, alebo 50 na 50?"

Po chvílke nerozhodnosti vyťahujem telefón. Na druhý pokus sa dovolám: Kamarát Palo, s ktorým sme sa dlho nevideli neváha a odpovedá: Komínom nechoď, radšej traverzni vľavo. Zostup je rebrom smer dolina a potom rampou vpravo. zlaňovať netreba."

Viac mi netreba, obúvam lezky, dávam sedačku a vyrážam. Míňam prvú skobu, do druhej si cvaknem smyčku. Jeden krok a už som hore. Rada pomohla výborne. Rýchlo dačo cvaknem. Naokolo hrmí a tak pálim dole. po mokrej skale by to nebolo nič moc...

Pri Rumanových plieskach si ujasním ďalší plán: prejsť cez Kohútik, potom sa uvidí. Po ceste ale ešte odskakujem na Ťažký štít (Český). Stále neprší, len občas zaduní. Z Ťažkého štítu mám vrchol Rysov ako na dlani. Vidím vystupovať pár turistov. Ďalší cieľ je jasný. Najprv však musím prejsť cez Kohútik. Reťaze sú zčasti pod snehom, sedačku mám stále na sebe a tak neváham a rýchlo vyťahujem lano. Po šťavnatom traverze snehovým poľom mi už nič nestojí v ceste. Kúsok nad Váhou nechávam batoh pri železnej tyči a ďalej idem už len s foťákom - ako japonský turista.

Na vrchole je pätica turistov. Hovoria inými jazykmi, hádam budú doma o slovensku dobre rozprávať... Zostupujem, som smädný, premýšľam, či bude na chate dačo na pitie. Podľa všetkého by mala byť ešte zavretá.

O to väčšie je moje prekvapenie, keď vchádzam do chaty a tu panuje čulý ruch. Viktor za pultom, super! Hneď dopĺňam tekutiny. Dozvedám sa, že chata už je otvorená a turisti vítaní!

Snehové polia takmer žiadne, skratka pod vodopádom a za chvíľu sa blížim na Popradské pleso. Spravil som si chuť do jedla, môžem sa pustiť do ochutnávania Milanových výtvorov. Juj ale bolo dobre. Zajtra som tu zase...

Dĺžka výletu: 6h30min

Pozor: Horolezecká túra, určená len pre horolezcov, možná však aj pre nelezcov s horským vodcom. (Zlobivá, Ťažký)

M.Bartoň