Ždiarska vidla - zakázané ovocie

Záver tejto jesene nám priniesol pekné "Babie leto", toľko očakávané turistickými fajnšmekrami. Neviem, čím to je, ale sa mi vyskytol menší problém. Skoro každá pekná túra s ktorou by som sa chcel na týchto stránkach podeliť viedla viac či menej po zakázanom území...
                    Nechcel by som v žiadnom prípade navádzať ľudí na nejaké hromadné porušovanie zákonov, len mám už dlhší čas pocit, že ochrana prírody sa dostala u nás do slepej uličky (tento citát som si požičal). Zákazom vstupu na určité územie sa síce dosiahne čiastočný úspech, ale následne je zanedbaná výchova širokej verejnosti, z ktorej sa nám pomaly ale isto stáva horda zdegeneravaných mestských ľudí, ktorí si neuvedomujú, že sú len súčasťou prírody. Takáto spoločnosť reprezentovaná rôznymi developermi a horlivými stavbármi potom prevalcuje a zlikviduje tak pracne a zákonmi ochraňované zbytky divej prírody...

                    Ždiarska Vidla nebol v ten deň náš pôvodný cieľ. Všetko začalo tým, že sme sa v zamračenom Poprade ráno sediac v aute rozhodovali, kam vyrazíme.(bodaj by bolo takých dní čo najviac) Nakoniec sme sa rozhodli pre výlet na Jahňací štít po hrebeni z Kopského sedla. Na mieste sme však kôli snehu a ľadu na hrebeni rozhodli cieľ zmeniť - zrak nám padol na slnkom vysvietenú Ždiarsku Vidlu. Zhodou okolností na nej ešte nikto z našej trojky nebol a tak bolo rozhodnuté - všetci si poznačíme do našej fiktívnej vrcholovej knižky niečo nové.

                    Ždiarska Vidla (2141) je po Havrane (2151) druhým najvyšším vrchom Belianskych Tatier. Kedysi na ňu viedol žltý značkovaný chodník zo Širokého sedla (1825). Ten bol však zrušený z dôvodu ochrany prírody. V súčasnosti sa obec Ždiar snaží sprístupniť tento chodník a zvýšiť tak možnosti turistiky z obce.
                    Samotný vrchol je výnimočný svojimi výhľadmi na Vysoké Tatry a na oblasť Spišskej Magury, Pienin a Poľska. Samotný výstup zo Širokého sedla je zakázaný. Obnovený je však chodník Monkovou dolinou cez Široké sedlo do Kopského sedla. V sezóne je táto túra spoplatnená.

                    Menším prekvapením pre nás bolo, že sme počas výstupu stretli takmer 30 ľudí. Počas zostupu sme mohli obdivovať naháňajúcich sa kamzíkov, ktorí sa nenechali vyrušovať nejakými turistami. Počas zostupu vychutnávajúc si nádherné výhľady mi nedalo aby som sa nezamyslel zas a znova nad súčasným stavom, keď horda ľudí musí porušíť zákon.
                  Možno by jedno z riešení bolo vyberanie vstupného z ktorého by sa financovala údržba chodníkov. Mimochodom v Belianskych Tatrách spravia každý rok veľké škody lavíny preháňajúce sa po svahoch vyklčovaných pastiermi pred veľa rokmi. Táto erózia je podstatne väčšia akú by spravili turisti usmernení do upraveného chodníka.
                    Na druhej strane, keď si predstavím čo by znamenala obnova zhorenej Kežmarskej chaty, kôli ktorej by bolo treba určite vybudovať aj prístupovú cestu, tak mi behajú zimomriavky po chrbte...

turista/recidivista M.Bartoň