Giewont a Červené vrchy

          Tak ako majú Slováci svoj Kriváň, tak aj Poliaci majú svoj Giewont - národný vrch, ktorý sa týči nad Zakopaným do výšky 1894 m.n.m. Pochváliť sa môže 15-metrovým krížom na samom vrchole a rekordnou návštevnosťou. Za masy ľudí, ktoré na jeho vrchol smerujú počas slnečných letných víkendov, by sa nemusel hanbiť ani Václavák.

          V zime však návštevnosť nie je až taká masová, tak sme sa rozhodli to využiť. Auto odparkúvame na záchytnom parkovisku v Zakopanom, časť Kuźnice. Cestovný ruch tu funguje na plné obrátky a tak do pár sekúnd je pri nás nastrčená dlaň a pýta parkovné. A keby sme prihodili ešte zopár štrngáčov, môžme sa odviesť na koči ťahanom silne zapáchajúcim kopytníkom až ku stanici lanovky. Vzhľadom na to, že lanovka je od parkoviska vzdialená sotva kilometer, tento exkluzívny zážitok dokážeme oželieť V okolí lanovky sa to ešte hemží ľuďmi, na značke a zratrakovanej stope je účastníkov pomenej. Svieži vzduch nás nabáda do tempa a tak asi po pol hodine prichádzame na poľanu Kalatowky. V hoteli testujeme funkčnosť WC a baštíme raňajky. Odtiaľto sa nám naskytujú prvé pohľady na slnkom zaliaty Kasprov vrch. Po pár povinných fotkách šlapeme ďalej lesom. Tu sa turistická značka hojne prekrýva s bežkárskou traťou, ktorá je miestami provokačne vyšmýkaná na ľad. Najbližšou zastávkou je chata na Kondratowej poľane. Štýlová chalúpka si sedí učupená v doline ako riť na šerbli, obklopená zo všetkých strán horami. O jej popularite svedčí aj kopa všadeprítomných turistov.

          Nás blízkosť a krása hôr láka ísť ďalej Ešte chvíľu si vychutnávame oddychový terén v doline, no na jej konci treba aj čosi vypotiť. Do Kondráckeho sedla vedie síce krátky ale o to intenzívnejší výšlap. Po pravici sa nám stále ukazuje Giewont. Zdá sa nám až podozrivo blízko. V sedle nás víta mrazivý vietor, ale aj nekonečné výhľady. S každým výškovým metrom objavujeme čosi nové. Tesne pod vrcholom Giewontu sú v skalách naťahané reťaze. Máme šťastie, že snehu je málo a môžeme ich pri výstupe po primrznutom teréne využiť. Vrchol nás víta úplne opustený. V takýto luxus sme ani nedúfali. Kruhový výhľad nám otvára ústa a vyťahuje foťáky z batohov. Od Babej hory, cez Rozsutce, Kriváň, Swinicu až po Belianske Tatry - príroda tu hrá na ľudí očarujúce divadlo! Máme pred sebou ešte hodný kus cesty a tak opúšťame tento vrchol a presúvame sa bližšie k rodnej domovine.

          Zbiehame opäť do Kondráckeho sedla a odtiaľ šlapeme tentokrát do protiľahlého svahu Kondráckej kopy. Kopec to fajnový, svojich 2000 metrov dá pocítiť, ale zato výhľadmi utlmí boľavé nohy. Celé Tatry máme ako na dlani. Z tejto strany sa zdajú byť úplne iné, neokukané. Študujeme aj terén v smere nášho ďalšieho postupu. Na Kasprov vrch je to  ešte dosť ďaleko a trasa vedie relatívne členitým skalným terénom. Našťastie sa chodník nepridŕža striktne hrebeňa, ale traverzuje jeho úpätiami. Nič to však nemení na veci, že neustále klesanie a stúpanie spolu so silným vetrom nám poriadne uberá síl. K stanici lanovky na Kasprovom vrchu dorážame zborovo vyšťavení a tento fakt spolu s pokročilým časom nás núti opäť podporiť cestovný ruch u susedov. S výčitkami svedomia voči turistickej zanietenosti si kupujeme lístok na lanovku. No aj takýto zostup má svoje čaro, čo ocenia hlavne naše kolená. Posledný pohľad spoza plexiskla venujeme pokorenému Giewontu naľavo a fascinujúcej Swinici napravo a za pár minút jazdy vzduchom sme v doline.

Dojmov je veľa, endorfínov tiež. Tatry z poľskej strany treba zažiť. V zime sú krásne, iné ako tie naše, akési menej drsné, ale hlavne nezakázané!

Info o poplatkoch (r. 2011) - parkovné:                      20 zł / deň

                                                  vstupné do NP:              4 zł / os. (študenti 2 zł)

                                                  cena lanovky nadol:    26zl/ os

Jana Jaraba