Kôprová a Mengusovská dolina

Šesť víkendov za sebou v práci, stačilo! Choroba nesmie vadť, ráno si „šľahnem“ svoju dávku antibiotík a ide sa. Volím niečo vhodné pre cepra v maratónkach: z Podbanského pod Kôprovský štít je to len taká trochu naklonená rovina a dolu Mengusovskou sa už dáko skotúľam. Ale telo je dáke príliš nabudené, od Permonu až pod Kmeťov vodopád je to po asfalte, tak šetrím čas ľahkým poklusom a na prekvapenie sa to dá. Držím tempo s partiou na bicykloch :-) Známa kulisa Kriváňa medzi stromami je aj  tak v opare protisvetla a prvé väčšie výhľady sú až v Hlinskej doline.  Len Kmeťov vodopád (s 80 metrami najvyšší u nás) je spestrením monotónneho pochodu dolinou.

Nad lesom jar v plnej sile – prvosienky, žltohlavy, záružlia, soldanelky, poniklece, len kôpor ani jeden :-) Za chrbtom nechávam Liptovské kopy, vpravo vežatý hrebeň, za ktorým je Nefcerka, vľavo hrebeň Kôprovského štítu. Vpredu sa otvára pohľad na Kôprovské sedlo, len pod nohami často voda, treba skákať po kameňoch. Je tu ľudoprázdno, len svište vypiskujú. Ich čerstvo odhrabané diery sú aj popri chodníku. Prvého človeka míňam až pod Vyšným Kôprovským sedlom, potom je to ale už „masovka“. Po upršanom týždni vyšiel krásny víkend, navyše akurát skončila zimná uzávierka chodníkov. Obedujem v závetrí s výhľadom na Veľké Hincovo pleso a sledujem davy, šplhajúce hore. Na každom kopci v okolí sa hemžia farebné bodky. Začínam mať obavy, či sa zmestím do zubačky :-)

Času mám dosť, stíham aj Kôprovský štít, aj keď telo už mierne nestíha :-) Hore je miesto len na státie, pre niektorých ceprov je toto zjavne nadživotný výkon a dávajú to na známosť celému svetu, tak sa dlho nezdržiavam. Pod kopcom tiež plno kriku, lebo sánkovačka na mokrom firne... Pri Hincových plesách to vyzerá ako na pláži, dolu Mengusovskou je to štrikovanie pomedzi nekonečné zástupy, obsluha na Majlátke nestíha a cestou na Štrbské pleso sa okolo mňa valí jeden uziapaný školský výlet za druhým :-) Začínam mať obavy, že v zubačke bude miesto len na nárazníku.

Ale počasie je gýčové napriek mierne pribúdajúcim mrakom, tak fotím o 106 a často aj na dlhšiu chvíľu postojím čakajúc, kým z kopca odíde tieň. A zo záberu ľudia. Ráno som si dobre nadbehol, tak sa teraz už len pohodovo posúvam s davom a divím sa, že niektorí oprotiidúci sa ešte snažia zdraviť :-) Medzi miliónmi plyšových oviec dolu pri plese je tlačenica ako v sobotu v Novom Targu, len tu dominuje skôr čeština. Začínam mať obavy, že za zubačkou budem môcť akurát tak bežať. Našťastie to nie je také zlé, ako to na peróne vyzerá a nájde sa dokonca dosť miesta na sedenie. Ale aspoň viem, že som to mal ísť opačným smerom.

Rišo Pouš