Kościelec - poľský Matterhorn

Od výberčej búdky si vyberáme modrú značku na Murowaniec. Čakajú nás necelé dve hodiny naberania výškových metrov. Asi polovica trasy vedie nezáživným lesom. Výhľady začínajú až pred odbočkou na žltú značku (takisto z Kuźníc). Pohľady púta najmä Giewont, ktorý sme „dali“ vlani a z opačnej strany hradba Orlej Prte. Začíname tušiť, že dnešný deň u susedov nás opäť nesklame. K chate Murowaniec treba ešte kúsok naklesať cez Halu Gasienicowu, ktorá je charakteristická typickými drevenými domčekami, roztrúsenými po okolí. Romantická "podívaná" umocnená výhľadom na náš dnešný cieľ. Kościelec vzbudzuje rešpekt. Pri pojedaní na chate sa rozhodujeme ako ďalej. Nakoniec pokračujeme po modrej až po Czarny staw Gasienicowy. Doteraz bola pohoda, ale tá pravá zábava začína až tu. Do sedla Karb je vyšľapaný chodník prudkým vysneženým žľabom. Nič sa nedá robiť, treba vyvenčiť koťátka a cepíny. Našťastie sneh je dobrý a prekonať tých 200 výškových metrov nám trvá necelú polhodinu.

 

 

V sedle Karb je rušno. Z druhej strany je terén omnoho miernejší, tak sa to tu hemží skialpinistami jedna radosť. Dolu naším výstupovým žľabom sa odváži len jeden, aj to veľmi váhavo. Po krátkej pauze vyrážame na vrchol. Značka hlási ešte 50 minút a výživných 300m. Na počudovanie sa však ide celkom dobre, koťátka pradú blahom. Len na dvoch miestach je treba preliezť skalné platne za použitia všetkých štyroch. Na vrchole sa akurát míňame s odchádzajúcou dvojicou a tak si ho nakoniec vychutnávame úplne egoisticky. Nádherný kruhový výhľad, slnko, sneh, skvelí parťáci a milióny vyplavených endorfínov. Presne takto som si to predstavovala.

 

 

No ako spieva Langerová: „Z kopců se jednou musí dolů...“ Velíme na odchod. Zostup do sedla Karb tou istou cestou a v sedle otáčame doľava smerom k Litworovému stawu, hoci pod snehom ho len tušíme. Tu začíname blahorečiť všetkým skialpinistom. Kým oni si to ladne šinú dolinou, my sa prepadáme do mokrej brečky po pás. S pôžitkom z túry to nemá veľa spoločného. Naše utrpenie končí až pri dolnej stanici lanovky pod Kasprovým vrchom, kde je to už viac-menej ušľapané. Odtiaľto nám pri pohľade na zdolaný Kościelec začína byť jasné, prečo mu hovoria poľský Matterhorn. Dominantná pyramída priam magicky priťahuje pohľad. Murowaniec tentokrát obchádzame a po rovnakej trase ako ráno ideme až po žltú odbočku na Kuźnice. Tu bočíme do civilizácie pre zmenu cez dolinu Jaworzynka. Kolená dostávajú zabrať, zostup je to celkom tvrdý. Na dne doliny nachádzame niekoľko drevených búd bližšie nezisteného určenia. Ale ako bivakovisko to vyzerá priam luxusne.

Do Kuźníc je to už len chvíľka a túra je na konci. Kościelec má svoje čaro a hoci nevyniká výškou a obtiažnosťou, prirovnanie k Matterhornu mu právom patrí.

 

 

P.S.: Ďakujem Lukymu za parádny výber trasy ;o)

 

 

Jana Jaraba