Malý Kežmarský štít SZ rebrom (III.)

 Chata pri Zelenom plese 14.06.2015

Brnčalka 10:10 - Malý Kežmarský štít 11:49 - Brnčalka 12:47, výstup 1h 39min, zostup 58min = spolu celé kolečko 2h:37min- časy sú hrubé vrátane všetkých potrebných prestávok na fotenie, prezúvanie a hľadanie správnej cesty

Už na rovinke prístupovej cesty ku chate sa vynorí úžasný pohľad na najmajestátnejšiu stenu v Tatrách. Táto stena je z pravej strany ohraničená výrazným hrebeňom (rebrom), ktoré vyrastá dole pri ústí Medenej kotliny a ako podľa pravítka si to mieri až na vrchol. Prvovýstup urobil Alfréd Grosz so spoločníkmi 26.07.1912. V zime sme tento výstup ukončili v sedielku za Ušatou vežou kôli zlým podmienkam.

Dnes klušem popri jazere s ľahkým batôžtekom a hlavu zakláňam hore, prišiel čas sa zoznámiť s rebierkom v letných podmienkach. Neláka ma klasická obchádzka po výstupovej trase do Veľkej Zmrzlej a potom dlhý traverz a tak hneď na začiatku improvizujem. Z Medenej kotliny vyteká potok, ktorý tu vytvára vodopád. V zime tu býva cvičný ľad.

V teniskách prekonávam snehové pole pod ním, nakukujem pod neho aby som sa nepreboril a opatrne po vlhkej až slizkej skale hľadám kade by som vyliezol hore. Všade je to rozlámané, kamene dunia alebo sa priamo hýbu. Nakoniec sa mi podarí dostať sa nad skalný prah rozlámonou stienkou vľavo od vodopádu (zľava je ohraničená ďalším mokrým žľabom) ale opakovať to tadiaľto neodporúčam, nabudúce sa aj ja porozhliadnem po inej variante...

Nasleduje úsek po trávach doľava hore na hrebeň. Pod skalným zubom sa dostávam už takmer na hrebeň, ďalší postup vediem vpravo. Pamätám si to zo zimy, terén je v pohode. Čoskoro sa dostávam na samotný hrebeň. Je to tu labyrint veľkých kameňov a žliabkov. Postupujem ním až kým sa nedostanem na hrebeň pod Ušatou vežou. 

Tu je už všetko jasné, leziem priamo, terén sa začína akosi dvíhať. Stále kontrolujem obtiažnosť, nie je to viac ako III. pozerám sa poriadne, kde som aby som sa vedel prípadne vrátiť.

Hrana Ušatej veže ja strmá, doliezam na plošinku a vyberám lezečky, prezúvam sa. V nich sa mi ďalej postupuje podstatne istejšie, snažím sa liezť tam, kde je to najviac olezené. Nachádzam starú skobu, kúsok nad ňou traverznem vpravo a nachádzam ľahší terén. Za chvíľu som na Ušatej veži. Zliezam do sedielka medzi ušami a vyliezam na druhú vežičku. 

Trochu vydýchnem, spravím fotky podľa ktorých sa dozviem medzičas a idem ďalej. Teraz môžem využiť naplno energiu naakumulovanú opatrným lezením na Ušatej veži. Pobehnem na záver Nemeckého rebríka a zakusnem sa do rebierka. Najprv zprava a potom to už púšťa hore podstatne ľahšie a bezpečnejšie ako pred chvíľou na Ušatej veži.

Sústredím sa na čo najrýchlejší postup a o chvíľu už vydýchavam na Malom Kežmaráku. Obavy z búrky sú preč, prezúvam tenisky a začínam zostupovať dole. Chvílu mi trvá kým nachádzam kľúčové miesto zostupu - platňu. Zliezam ju v teniskách a potom už nasleduje len svižný beh dole po tatranskej suti . moja obľúbená disciplína. Napájam sa na chodník a bežím dole zo Svišťovky.

Zanedlho som naspäť pri chate. Dole na mostíku fotím poslednú fotku, ktorá mi poskytne posledný medzičas dnešného výletu. Cítim trošku kolená, ešte že ma čaká bike na ktorom som tu ráno vyšiel...

Martin Bartoň