Tatranské vrcholy

 Chata pri Zelenom plese 14.06.2015 Brnčalka 10:10 - Malý Kežmarský štít 11:49 - Brnčalka 12:47, výstup 1h 39min, zostup 58min = spolu celé kolečko 2h:37min- časy sú hrubé vrátane všetkých potrebných prestávok na fotenie, prezúvanie a hľadanie správnej cesty   Už na rovinke prístupovej cesty ku chate sa vynorí úžasný pohľad na najmajestátnejšiu stenu v Tatrách. Táto stena je z pravej strany ohraničená výrazným hrebeňom (rebrom), ktoré vyrastá dole pri ústí Medenej kotliny a ako podľa pravítka si to mieri až na vrchol. Prvovýstup urobil Alfr�

 Starý Smokovec - Téryho chata - Pfinova kopa - Malý Ľadový - Ľadový štít - Ľadový kôň - Téryho chata - Starý Smokovec Meraný úsek: Térynka - Ľadové štíty - Térynka = 1h:23min  Medzičasy: Térynka - Malý Ľadový = 43min., Malý Ľadový - Ľadový štít = 10min., Ľadový štít - Térynka = 30min.         Po kopcoch sa behalo odjakživa, vynechám filozofické úvahy, dnes len pár slov. Tatry mám rád, či už na dlhej pohodovej túre, pri lezení, pri skialpe... jednoducho pri všetkých možných aktivitách. Zabehám si tiež veľmi r�

 Západná stena Lomnického štítu (2632) priťahovala horolezcov od samého počiatku lezenia v Tatrách. Nie je sa čomu čudovať, veď táto stena patrí k tomu najkrajšiemu čo môžu Tatry lezcovi ponúknuť. V čase lezeckého objavovania Tatier sa medzi prevážne Poľskými horolezcami vyvinulo niečo ako súťaž, kto spraví prvý cestu v ktorej stene. Ak už v stene cesta spravená bola tak bola výzva spraviť v nej cestu novú, svoju vlastnú. Opakovanie výstupov nebolo zaujímavé. Treba povedať, že podmienky nato vtedy boli. V histórii lezenia v Západnej Lomnici sa p

Spomenúť si na niečo, čo bolo pred pár dňami, nie je žiadne umenie, ale spomienky spred 50 rokov znova oživiť nie je ľahké. Ale stojí to za pokus, lebo ide o už legendárny výstup na Kežmarský štít vtedy slávnou cestou, zvanou Weberovka. Vlado Tatarka, môj partner, to vymyslel, lebo chcel testovať našu formu pred odchodom na veľké steny v Julských Dolomitoch a v Bulharsku v Rile.   Mali sme vyhľadaných viacero stien na testovanie ako Hokejku na Lomničáku, Galériu Ganku, Žltú stenu, Baranie rohy. Nešli sme autom (vtedy sme mali Fiat 850), lebo sme chceli

  Vysoké Tatry - Veľká Studená dolina - Javorový štít Vo Vysokých Tatrách si nájde každý druh lezca niečo pre seba. Táto cesta vylezená kedysi dvojicou Šuňa/Kelle ponúka presne to, čo hľadajú začiatočníci. Jednoduchá orientácia v stene (pilier), primeraná obtiažnosť IV-V, a pokiaľ možno bezproblémové odistenie.  Cesta dostala v nedávnej dobe práve kvalitné odistenie - štandy + postupové istenie tam, kde ho treba. A tak sa dnes môžete vydať do Tatier, zaliezť si naozaj bez veľkého stresu. Samozrejme je potrebné mať so sebou aj vlastné veci na

Babie leto v Tatrách. Hore je teplejšie ako dole. Vo Veľkej Studenej je ráno tieň a chlad. Pri kráčaní do kopca s batohom plným lezeckého výstroja to nevadí. V Bufete sa rozhodujeme kam ďalej. Obloha je modrá. Bolo by škoda ostať dole na Streleckej veži. Odbočujeme z chodníka doprava smer Strelecké polia. Nad nimi už na nás čaká Široká veža.   Matúš odmieta ísť Motyku. Tú išiel nedávno, vraj to bolo moc ľahké. To by nám ostatným nevadilo, ale smerujeme inam. Matúš má už pre nás vybratú inú cestu: Čerešňový pilier V+.   Počasie je ideáln

Bradavica leží v hrebeni ktorý vybieha z Východnej Vysokej a končí Slavkovským štítom. Z východu tento hrebeň ohraničuje Veľká Studená dolina zo západu masív Bradavice ohraničuje Velická dolina. Z vrcholu Bradavice vybieha na juh ešte hrebeň nazývaný Velické Granáty. Vrchol Bradavice je tak trochu v tieni populárnejších tatranských štítov, hlavne hneď oproti ležiaceho Gerlachu. "Výstup na Bradavicu je pre mňa najkrajším tatranským výstupom!" povedal mi raz jeden kamarát a tatranský znalec. Odvtedy sa mi na ňu podarilo vystúpiť dvoma cesta

Nikdy som tam nebola a vždy som chcela. Niečo som už videla a čítala v knihe od Erika Baláža o jeho medveďoch a o divočine v Kôprovej a Tichej doline. Zaujalo ma toto územie, kde sa Tatry zo Západných stávajú Vysokými a zároveň sa tu o ne delíme s poľskými susedmi. Pozvánka na exkurziu prišla nečakane minulú sobotu. Zo stanice v Ružomberku vyrážame čosi pred druhou po obede. Čas na túru nezvyčajný, teploty vonku neopísateľné, číslo 36 hovorí za všetko. Každopádne, bude to zaujímavé. O tom, že tento trek je logisticky veľmi dobre zabezpečený,

Južná stena Volej veže (Volovky) je známa svojími krásnymi žulovými platňami. Lezecké cesty rôznej obtiažnosti sa tu preto tešia veľkej obľúbenosti medzi lezcami. Každý si príde na tejto slnkom vyhriatej skale na svoje. Netreba sa mi veľmi zamýšľať nad tým, kde som v Tatrách liezol najčastejšie... aj to o niečom svedčí. Len pozor na frekventované víkendy v peknom počasí. Stalo sa nám aj to, že nás pri lezení Stanislawskeho prezlaňovala česká dvojka. Samozrejme spolu s nimi išla dole spŕška kameňov.     Na obľúbenosti tejto steny v posledn

Medzi masívom Vysokej a hrebeňom Bášt, ktorému kraľuje Satan, sa vypína horský hrebeň, ktorý je tak trochu v tieni okolostojacich štítov. V tieni ani nie tak svojou polohou, ani nie výškou, ale skôr v tieni záujmu vrcholovchtivých horalov.  Bola to až nádherná jeseň 2011 (vraj najsuchšia za posledných 100 rokov), ktorá nám ponúkla šancu zistiť krásu a hlavne hodnotu tohto nádherného hrebeňa. Najväčšie plus tejto veľmi členitej, rozmanitej túry po hrebeni Kôpok a pomedzi Popradské vežičky totiž vidím práve v tom, že všetky tie tatranské vrcholy

“Dvaja horolezci visia v zvislej stene. Sú v bezvýchodiskovej situácii. Sú stratení, nepomôže im ani modliť sa. Prší ako z krhle, hromy bijú, blesky križujú nebo. Síl im viditeľne ubúda. Vôľa na prežitie klesá. Ich život visí len na vlásku. Nemilosrdná a krvilačná Hora čaká na svoje obete. Nechá človiečikov ešte nejaký čas potrápiť sa, potom ich zhltne. Ich tela rozdrví svojimi ostrými žulovými zubmi, pochutná si na šťavnatej človečine a nakoniec vypľuje ich nestráviteľné kosti”. Tak nejako by mohol začínať banálny horolezecký krv�

Konečne sa v závere sezóny rysuje viac dní pekného počasia. Neváhame a Rasťo objednáva nocľah na Brnčalke. Ráno sa na parkovisku Kežmarská Biela voda stretávame všetci štyria účastníci zájazdu. Decentne nabalení najskôr napešo, ešte ďaleko pod odbočkou modrej na Matliare obúvame aj lyže. Pohodovým tempom dorazíme na chatu. Počasie sa zhoršuje, aspoň zložíme nadbytočné veci a posedíme v teplúčku. Sisa práve končí brigádovanie, ešte nás stíha pohostiť čajíkom :) Kecáme, ale vonku začína aj posnežovať. Tak čo už, poďme obzrieť dolinu. V

V nedeľu (7.4.) sme s Matúšom naplánovali "oddychový deň" po sobotňajšom náročnejšom programe vo Velickej doline. Plán je zobrať lanovku na Skalnaté Pleso a zlyžovanie Lomničáku cez Cmiter. Parťák, kvôli ktorému sme boli ochotní to štvrtý raz opakovať, ale zaspal. A tak stojíme pri lanovke v Lomnici a rozmýšľame, čo s načatým dňom. Šliapať po zjazdovke a potom na Huncovský? To nie, do šliapania po zjazdovke sa Matúšovi nechce. Ostáva teda lanovkou na Skalnaté a potom skúsime Kežmarák, tam sme ešte neboli. Vystupujeme na Skalnatom plese. H

Tento rok sú snehové podmienky v Tatrách dosť kruté. Posledné správy ani nám veľmi nepridali na morálke... Poučení správami aj vlastným prieskumom za uplynulé dni v sobotu staviame na istotu. Ide sa do Veľkej Studenej. Ráno to vyzerá byť sľubné aj počasím, slniečko. Avšak už nad Húpačkami sa to začína meniť, prichádza hmla. Definitívne do nej vstupujeme pod Streleckými poliami. Snehu pribúda, naviate slušné vankúše, tak ich s rešpektom v spodnom lieviku obchádzame. Vyššie je to už lepšie, hrúbka novej pokrývky slušná, ale stabilná. Šibneme to

Blíži sa víkend, tak riešim klasickú otázku: kam? S Matúšom rozoberáme možnosti. Môj výber: Baranie strážnice, Matúš kontruje: Slavkovský štít. Vraj tam videl cez týždeň niekoho lyžovať do/zo Slavkovskej jamy. "Ok, " vravím, tam je stále viac variánt, napríklad aj Kráľovský žľab. Predpoveď hlási silný vietor, tak to uzavrieme, že ráno sa uvidí.   Ráno sa uvidelo: krásny slnečný deň, šliapeme na Hrebienok. Začali sme neskôr - aj na Matúšove zvyklosti. O 11 sme na Hrebienku. Ani nefučí. Tak pokračujeme Hornou lúkou. Potíme sa ako