Popradský hrebeň - Kôpky

Najväčšie plus tejto veľmi členitej, rozmanitej túry po hrebeni Kôpok a pomedzi Popradské vežičky totiž vidím práve v tom, že všetky tie tatranské vrcholy, na ktoré som sa rôznym štýlom štveral v minulých rokoch, sme tu po celý deň mohli sledovať ako na dlani...

Novembrová jeseň, aká veru často nebýva, nám dopriala krásne výhľady na Dračí hrebeň, Končistú, Vysokú, Rysy, Voliu vežu, Kôprovský štít, celý Baštový hrebeň, Satana a vééľa ďalšieho.

Na túru sme vyrazili po raňajkovom medzipristátí na Majláthovej chate. Od Popradského plesa vedie malý, zo začiatku ťažko čitateľmý chodníček do suťového žľabu, končiaceho za hotelom na Popradskom plese. Chodníček vedie okolo bivaku pod veľkým balvanom a neskôr sa úplne stratí v suti. To sa už ale dostávame pomaly k prahu Dračej doliny. Na ľavej strane sledujeme vežičky Popradského hrebeňa a rozhodujeme sa, v ktorom mieste sa napojíme na hrebeň. Nakoniec sa naň vyšplháme nikde v mieste Nižnej popradskej štrbiny (prvé sedielko v hrebeni zdola).

Nebudem popisovať, ako sme sa potom celé hodiny až do večera preplietali pomedzi vežičky, vyliezali, zliezali, hľadali a nachádzali správnu cestu, fotili sa zľava i sprava. Podstatné je že sme to stihli do zotmenia, to nás zastihlo až na chodníku pod Žabími plesami. Podstatné tiež boli tie fotky, ktoré sa nám podarilo spraviť. To najkrajšie si vychutnáte v galérii - bol som štedrý.

Čo sa týka výstroja a obtiažnosti: najťažšie kroky boli za III+/IV. Dalo by sa to ísť aj bez lana, ale samozrejme je dobré na takúto túru mať niečo so sebou. My sme si vzali to čo bolo treba, boli sme tu prvý raz a vzhľadom na tvrdý sneh na severe sme mali aj mačky.

Nakoniec mi nedá nespomenúť jeden náš rozhovor so spolulezcom Matúšom. Vytešení jesennými úlovkami sme sa zhodli, že tie najkrajšie tatranské túry pre nás sú hrebeňovky. Na moje podotknutie, že sú lezci, sústrediaci sa na cesty v stenách, ktorí množstvo týchto krásnych túr ešte nešli, Matúš len sucho poznamenal: "Ich voľba, nevedia o čo prišli, pre mňa sú hrebeňovky najkrajšie!"

Martin Bartoň