V. Tatry - Dračí hrebeň

Pokročilá jeseň v Tatrách. V žľaboch a na severných úbočiach už je tvrdý sneh. Vybrať si peknú túru však nie je problém ani v tomto období.

Sú už krátke dni a my vyrážame už nie moc skoro ráno po výborných raňajkách z Majláthovej chaty na Popradskom plese. Mierime do Zlomiskovej doliny. Našim cieľom dnes bude Dračí hrebeň. Je to nižšie položený, ale exponovaný a pekný skalnatý hrebeň, oddeľujúci Dračiu dolinku od Zlomiskovej doliny. Hrebeň vybieha z Dračieho sedla z úbočia Vysokej a končí na Zlomiskovej veži.

My dnes pôjdeme opačným smerom. Začíname prudkým výšľapom po suti a trávach cez strmý žľab na Zlomiskovú vežu. V tomto smere išli hrebeňom ako prví bratia Komarnickí v roku 1911. Sprievodca udáva obtiažnosť 3. Túru nám však spríjemní tvrdý zľadovatelý sneh na severovýchodnej strane hrebeňa.

Ideme piati, čo nie je záruka rýchleho postupu, ale o to lepšej zábavy :)) V batohoch máme čelovky, povinnú to jesennú výbavu na horách. Na sebe zase kompletný lezecký výstroj.

Po vylezení na Zlomiskovú vežu zliezame po tvrdom snehu do Zlomiskovej štrbiny. Hneď nám je jasné, že to bude na dlhšie... Potom sa však terén trošku umúdri a nám sa darí postupovať miestami exponovaným skalným hrebeňom.

V druhej časti hrebeňa sa však terén pritvrďuje a my musíme vytiahnúť laná. Krátke úseky zlaňujeme, miestami sa na exponovaných pasážach aj priisťujeme. Prichádzame do štrbiny pod kolmú stenu, vysokú asi 15 metrov. To už bude asi tá Dračia hlava 2254m.n.m. Hľadáme cestu a najschodnejšie sa nám to javí na východnej strane hrebeňa.

Aj tak je to strmé a tak robíme štand a ťaháme dĺžku. Po chvíli v kľúčovom mieste narazím na skobu: "Hurá, tak sme dobre!"

Liezť v teniskách pomedzi snehové fliačky, ktoré uberajú možnosti nájsť si chyty a stupy, je celkom zaujímavé, ale o chvíľu som hore.

Preliezame kľúčové miesto a exponovaným hrebeňom ideme ďalej. Zlaňák za zlaňákom. Tam, kde je treba, už sú staré sľučky.

Vychutnávame si krásne úseky hrebeňa po veľkých žulových blokoch a poškuľujeme po slnku, ktoré sa chystá zapadnúť.

Ešte jeden zlaňák! A ešte jeden! "Tu už to musí končiť!" Vybieham na kopček a vidím, že sme kúsok nad Dračím sedlom.

"Už sme tu!" Mal som pravdu: dali sme už len dva zlaňáky :)  Matúš to pre istotu zliezol, pozbieral smyčky a boli sme v Dračom sedle. Presne v momente, keď zapadlo slnko!

Nádherný deň! Romantický západ slnka vysoko v horách. Zostup pri svite mesiaca. A za nami hrebeň, ukrytý síce v tieni Vysokej a okolitých štítov, ale zato šťavnatý, exponovaný. Hrebeň, ktorý určite neradno podceňovať.

M.B.

foto: Matúš,Martin