Skialp: Slavkovský štít

Blíži sa víkend, tak riešim klasickú otázku: kam? S Matúšom rozoberáme možnosti. Môj výber: Baranie strážnice, Matúš kontruje: Slavkovský štít. Vraj tam videl cez týždeň niekoho lyžovať do/zo Slavkovskej jamy. "Ok, " vravím, tam je stále viac variánt, napríklad aj Kráľovský žľab. Predpoveď hlási silný vietor, tak to uzavrieme, že ráno sa uvidí.

Ráno sa uvidelo: krásny slnečný deň, šliapeme na Hrebienok. Začali sme neskôr - aj na Matúšove zvyklosti. O 11 sme na Hrebienku. Ani nefučí. Tak pokračujeme Hornou lúkou. Potíme sa ako ... skoro ako Fíni v saune. Nový sneh je nepravidelne rozfúkaný na tvrdom podklade, niekde to lepí, inde podklzuje. Matúš nadáva, raz na pásy, druhý raz na pätky Diamir ... taký tradičný rituál :) Kosovka stále trčí dosť, tak to štrikujeme pomedzi ňu a letný chodník. Nakoniec to vzdávame, lyže idú na batoh a v lyžiarkach pekne po hrebeni.

Matúš ukazuje dopredu: "Aha, hore je zopár lyžiarov, idú tiež napešo." Onedlho sa začínam pre zmenu trápiť ja, zlostí trávenie, ak môžem byť konkrétnejší - (nie celkom básnické) oné. Tak spomaľujem, slimačím tempom stále hore. Výstup nemá konca, jeden kopec za druhým. Takto s niekoľkými zastávkami dôjdeme nad Kráľovský žľab. Otvárame diskusiu. M: "Ako si na tom? Môžeme aj tento Kráľovský". R: "Vyzerá dosť nafúkaný, tam vyššie ľavou stranou pri skalách by to šlo. Ale môžem ísť aj vyššie, len pomaly." M: "Určite?" R: "Jasné."

Ideme ďalej hore. O chvíľu nás míňa dvojica, ktorú sme pozorovali pri výstupe. Lyžiar a snowboardista. Nejako im to nejde a lyžujú smerom na Hrebienok. "Tak to teda nie, takto si pokaziť zjazd," myslím si. Pomaličky pokračujem hore, Matúš ďaleko predo mnou, ale potom ma vždy čaká. Aspoň viac fotím. Ešte chvíľku a sme hore. 3,5 hodiny, nič moc výkon. Tu už trocha fučí - od SZ. Popijeme, pojeme, pohádžeme banánové šupky, niečo pofotím a začíname obzerať, kadiať dole.

Matúš nabehne nad žliabok, čo písali Peťovci. Je tam slušný prevej, to by nevadilo, len dopad je medzi husto rozmiestnené šutre. Snehu isto menej, ako býva ideál. Obzeráme to od vrcholového kríža. Matúš naviguje: "Tuto sa spustíš a traverzneš doľava do žliabku." Pýtam sa: "A tam to myslíš pôjde?" "Hej." "A nechceš ísť prvý?" "Nie, len choď ty, ja by som to len zošúchal." Tak teda idem na to. Treba dosť skákať, ale podklad nie je zľadovatelý, len tvrdý, tak to prebieha celkom dobre. Aj Matúšovi ide nakoniec lepšie ako hútal. Nižšie sa otvárajú 2 možnosti: vidno stopu, traverzujúcu doľava do ďalšieho žliabku, alebo rovno dole, kde trčia ďalšie šutre a nevieme, ako husto - toť nevýhoda, keď schádzame inokadiaľ ako sme šli hore. Tak nasledujeme stopu. V tomto žliabku je menej kameňov, rozširuje sa a smerom doprava, dole a zase doľava lyžujeme do jamy. Tu je to pekné, dá sa rýchlejšie na veľké oblúky, sem-tam aj naviaty prašaník :)

Z jamy potom cez sedielko doprava širokým žľabom, z neho sme v spodnej tretine odbočili doľava menším skokom (dá sa aj nižšie klasickým traverzom) na širší pľac a z neho zúžením na dno Veľkej Studenej doliny. Tu sme si užili miestami aj prašanové vankúše, Húpačky tiež neboli najhoršie, klasika korčuľovanie na Hrebienok a záver po zjazdovke do Smokovca. Ako sa vraví, krásny deň za nami.

Rišo B.

2.3.2013

PS: Popis zjazdu nájdete na Mirových stránkach - teraz už nových: http://www.miropeto.sk/skialp-sprievodca/ostatne-zjazdy.php#SlavkovskyStit