Skialpový víkend - Drobná veža a Kráľovský žľab

Tento rok sú snehové podmienky v Tatrách dosť kruté. Posledné správy ani nám veľmi nepridali na morálke...
Poučení správami aj vlastným prieskumom za uplynulé dni v sobotu staviame na istotu. Ide sa do Veľkej Studenej. Ráno to vyzerá byť sľubné aj počasím, slniečko. Avšak už nad Húpačkami sa to začína meniť, prichádza hmla. Definitívne do nej vstupujeme pod Streleckými poliami. Snehu pribúda, naviate slušné vankúše, tak ich s rešpektom v spodnom lieviku obchádzame. Vyššie je to už lepšie, hrúbka novej pokrývky slušná, ale stabilná. Šibneme to pod Streleckú vežu, Peťo razí stopu a postupne sa vynárame z hmly. Na rampe vedľa nášho žľabu ostali zachované stopy oblúčikov od Matúša a Stana spred 3 dní - znak, že tu vietor urobil opačnú prácu ako dole.

Nastupujeme do žľabu. Vybrali sme si ľavý (pri pohľade zdola), pravý (známy z Gipsyho prechodu) je sfúkaný, hlavne spodné zúženie. V žľabe je vrstvička nového snehu na starom tvrdom podklade, moc nedrží, tak obúvame mačky. O chvíľu sme v sedle. Konštatujeme, že slnečné lúče ešte môžu vylepšiť stav podkladu a kým sa to stane, ideme obzrieť vežu nad nami - už napešo. Výhľady odtiaľ sú parádne. Obzeráme vrchol Slavkovského, vietor hore úradoval a trasa nášho posledného zjazdu sa výrazne zhoršila. Do Baranieho sedla dnes nik nevyšiel - tam je pre zmenu snehu habadej, stopy končia pod žľabom. Zato v Priečnom je dnes promenáda.

Zbehneme späť do sedielka a začíname zjazd. V tretine je jediné zúženie, okrem Matúša vyzúvame, ten to hardcorovo zošľapáva po kameňoch na lyžiach :) Čerstvý vršok ubieha spod lyží, ale tvrdý spodok celkom drží, takže to nie je najhoršie... Pod žľabom už pokračujeme v parádnom naviatom snehu, ale nejdeme späť, točíme doprava a po nalepení pásov dávame krátky výšľap nad Streleckú vežu.

Snehu najskôr kopec, pri zjazde na Streleckú vežu sfúkaná pasáž. JZ žľab pod vežou je pri skalách snehovo akurát, vpravo nafúkané vankúše. S dobrými sklznicami parádna lyžba, inak už lepí a znepríjemňuje zjazd. Nižšie začína boj v silnej kôre, až kým sa opäť nevnoríme do hmly. Tam vďaka nej ostal zachovaný biely prášok a užívame si ho až pod Húpačky...

Nedeľa.
Pri výšľape na Hrebienok nám Fero Mrázik hovorí o sobotňajšom nešťastí na Satanovi a o snehových profiloch v Mlynickej doline. Zvažujeme varianty pre dnešný deň. Zvolíme bezpečný variant výstupu cez Hornú lúku a v smere turistického chodníka, hore sa uvidí.

Výšľap je príjemný, napriek výraznému ochladeniu sme tu v závetrí. Na vrchu je naviata malá vrstvička nového snehu, pásy držia, len niekto ťahá stopu riadne strmo. O chvíľu aj obiehame autorov s pätkami na max. To sme už nad kosovkou, pribúda sfúkaných miest s tvrdým podkladom. Napriek tomu sa dá aj bez haršajzní, tie ostávajú v batohu. Prichádzame do sedla pod Nosom. Akurát vidíme lyžiara nastupovať do Kráľovského žľabu. Lyžuje vľavo (pri pohľade zhora), tak ako sme chceli aj my. Je to tam sfúkané a zároveň na slnku. Ideálne podmienky.

O chvíľu sme nad žľabom. Začiatok je kúsok v tieni, kde je to trocha tvrdšie, ale nie betónové. Potom traverzujeme doľava ako náš predchodca. Začína pohodová lyžovačka. Postupne sa dostávame na dno žľabu, pribúda snehu, je to však široké a sneh je ubitý vetrom, drží. Záverečná tretina je v tieni a aj trocha prašanu tam je :) Celkovo je ale žľab málo strmý, tak Matúš vymyslí vylepšenie - traverzujeme doľava pod krátky žliabok pod Veverkáčom.

Výstup končíme tam, kde sa žliabok zužuje a prechádza do šutrov. Snehu je tu viac a sklon tiež slušný, iba spodok je trocha tvrdý. Parádna lyžba na záver :)

Rišo B.