V.Tatry - Ostrá 2350m., Krátka 2374m., Tunel a Špára

V západnej časti Vysokých Tatier na vychutnávačov čakajú málo navštevované vrcholy a doliny. Reč bude o hrebeni Ostrej, o doline Suchej vody,hrebeni Krátkej a doline Zeleného plesa Krivánskeho aj so sedlom Špára a kuriozitou Tatier, prírodným Tunelom, ktorý vytvára priechod medzi Nefcerkou a dolinou Krivánskeho Zeleného plesa.

Kedysi viedli aj týmito končinami značkované chodníky, ako posledné boli zrušené práve chodníky cez Sedielkový prechod a chodník ku Zelenému Krivánskemu plesu.

Naším cieľom bolo využiť ďalší deň najkrajšej jesene v našom (aj vašom) živote ( podľa štatistiky SHMU) a vystúpiť na vrcholy Ostrá a Krátka. Samozrejme sme sa nesnažili použiť vždy tie najľahšie chodníčky ale hľadali sme práve tie najkrajšie. Počasie už bolo otáznik na každý deň a tak sme sa rozhodli pre túru naľahko bez lana. Išlo nám len o to zaplniť biele miesta na našej mape Tatier.

Po výšľape na Chatu pod Soliskom a krátkom občerstvení sme zbehli po chodníku dole do Furkotskej doliny. Ďalej sme išli po značkovanom chodníku hore Furkotou až sme sa dostali ku odbočke smer Sedielkový prechod.

Nebudem nikoho navádzať na porušovanie návštevného poriadku, je na každom aby si zvážil čo a ako. Naším cieľom bola lezecká túra hrebeňom Ostrej o obtiažnosti max III. Dostať sa do sedla s názvom Sedielkový prechod je vecou otvorených očí a citu pre pohyb vo vysokohorskom prostredí mimo značkovaných chodníkov. ináč, bývalý chodník je viditeľný už od žltej značky vedúcej dolinou.

Zo sedla na nás čakala klasická tatranská hrebeňovka. Vyliezanie, zliezanie, obchádzanie a traverzy. Matúš mal naštudovaného sprievodcu a tak sme hneď na začiatku obišli hodný kus hrebeňa po strane doliny Suchej Vody. Bolo to určite ľahšie a rýchlejšie ale zopár trojkovým úsekom sme sa nevyhli. Potom neskôr už bol hrebeň v pohode a rozptýliť od nádherných výhľadov nás mohol len sneh v tienistých úsekoch.

Z vrchola Ostrej sme sa dosýta vynadívali na netradičné výhľady do všetkých strán: Furkotský, Hrubý, Solisko, Nefcerka, Západné Tatry a samozrejme všetkým výhľadom dominujúci Kriváň. V Nefcerskom sedle som si zaspomínal na jednu peknú skialpovú túru, ktorú sme tu kedysi dávno spravili s priateľmi.

Nechali sme si batohy v sedle a vybehli sme si len tak naľahko na vrchol Krátkej. Obaja sme boli prvý raz hore, po fotkách sprava i zľava sme kukli dole do doliny Kriváňskeho Zeleného plesa.

"Sakra, máme kopec času, kedy budeme tak blízko od sedla Špára a Tunela?!" povedal som Matúšovi. Doteraz som vedel o existencii tejto kuriozity len z Puškášovho sprievodcu a z rozprávania kamaráta. Jediné známe fotky, ktoré som doteraz videl boli tiež v už spomínanom sprievodcovi.

Zbehli sme naspäť po batohy do Nefcerského sedla a museli sme výjsť znovu na Krátku.

"Kto nemá v hlave, ten musí mať v nohách!" zvykne sa hovoriť :))

Z Krátkej sme začali schádzať po miestami pohyblivej suti dole. "Pustí nás to dole?" to bola hlavná otázka. Držali sme sa hrebeňa a okrem trošky zliezania tesne nad Tunelom ( II.) to šlo ok. Tunel je prírodný asi 20 metrov dlhý priechod do Nefcerky. V smere zhora dole by trebalo zlaniť. Matúš však naštudoval sprievodcu a tam stálo, že najľahšia možnosť vedie cez hrebeň. Podarilo sa mu spraviť kolečko aj napriek zvyškom zmrznutého snehu v tienistom severe.

Takto mohli vzniknúť tieto fotky z obidvoch strán Tunela. Potom ako sme sa nasýtili obdivovaním tejto kuriozity v Tatrách porovnateľnej snáď len z tzv. Kamzíčou jaskyňou v masíve Belianskych Tatier, ktorá vedie tesne pod hrebeňom z jednej strany na druhú a kamzíky ju používajú ako útočisko a nocľaháreň sme sa vybrali dole do doliny Kriváňskeho Zeleného plesa.

Fotoorgie pokračovali až po napojenie na značku vedúcu na Kriváň. Záver sme nešli dolinou ale sme traverzli doprava hore trávnatým svahom a vsadili sme na istotu pred blúdením a predieraním sa kosovkou.

Ďalšia parádna túra za nami, ďalšie dva krásne vrcholy Tatier nafotené sprava-zľava. Ďalší krôčik k nášmu zaujímavému projektu, ktorý dostal tú konečnú podobu práve počas úžasných túr tejto jesene... ale o tom až nabudúce!

Vychutnajte fotogalériu, boli v nej použité aj naše archívne zábery na lepšie dokreslenie túry.

M.B.

foto: Matúš, Martin